Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Bratislava/Užhorod – Predseda slovenskej vlády Robert Fico (Smer-SD) na stredajšom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom v Užhorode podľa vlastných slov zopakoval, že neverí vo vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine a deklaroval, že slovenská vláda podporí každý mierový plán. Rozdielny názor mali podľa neho aj na vplyv Spojených štátov na vnútornú politiku Ukrajiny a jej prípadný vstup do NATO. Fico však vo videu zverejnenom na Facebooku zároveň ocenil, že so Šmyhaľom mali napriek rozdielnym názorom na viaceré témy priateľský a konštruktívny rozhovor.
„Mimoriadne si želáme, aby sa vojna čo najrýchlejšie skončila a aby Ukrajina bola samostatná, nezávislá, prosperujúca a demokratická. Aj preto bez akéhokoľvek zaváhania som v Európskej rade podporil európsku perspektívu Ukrajiny,“ vyhlásil Fico.
Ponúkol skúsenosti SR z prístupového procesu do EÚ v roku 2004. Podľa neho sa slovenskí vyjednávači dopustili v prístupových rokovaniach „hrubých chýb“. Keby k nim nedošlo, postavenie SR v EÚ mohli byť dnes podstatne silnejšie, prízvukoval.
Fico podľa vlastných slov podporil aj mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci je presvedčený, že nie je realistický.
K otázke vstupu Ukrajiny do NATO Fico deklaroval, že by ho Slovensko ako člen Aliancie muselo schváliť, čo on ako predseda vlády bude blokovať. „Povedal som, že Ukrajina by mala byť nezávislá, prosperujúca, slobodná,“ uviedol. Dodal, že si želá práve takúto Ukrajinu, ktorá by nevyvolávala dôvody na rozšírenie konfliktu do svetových rozmerov.
Rokovali aj o blokovaní dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny na Slovensko. Vláda SR prijala zoznam viac než tucta produktov, ktoré je zakázané dovážať na Slovensko, pretože to ohrozuje jeho národné záujmy. Dohodli sa, že zákaz ostane v platnosti, ale Slovensko si preštuduje návrhy ukrajinskej strany.
Fico zopakoval, že SR nebude posielať na Ukrajinu zbrane, ale chce sa sústrediť na civilnú a humanitárnu pomoc. „Oznámili sme ukrajinskej vláde, že jej odovzdávame humanitárnu civilnú pomoc v hodnote asi 200.000 – 220.000 eur. Fyzicky to predstavuje asi 20 ton humanitárneho materiálu,“ spresnil. Slovensko dodá Ukrajine aj osem používaných sanitiek. Ministerstvo zahraničných vecí zas preplatilo kúpu odmínovacích zariadení Božena.
So Šmyhaľom sa dohodol, že vlády oboch krajín sa sústredia na tri projekty spolupráce. Tým prvým je železničné prepojenie medzi Kyjevom a Košicami. Sú preň dve alternatívy, na jednej sa dohodli. V rámci nej budú môcť využívať ľudia z Ukrajiny medzinárodné letisko v Košiciach. Ďalším projektom je elektrické prepojenie medzi Mukačevom a Veľkými Kapušanmi a tretím je modernizácia hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom.
Z rokovaní vyplynulo, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu bude pravdepodobne pokračovať, čo Fico označil za „vynikajúcu správu“, pretože z toho budú profitovať slovenské podniky aj krajiny ďalej na západ.
Dohodli sa tiež, že Šmyhaľ onedlho navštívi Slovensko. Bude to opäť v blízkosti spoločných hraníc. (24. januára)
Premiér: Vzťahy SR a Nemecka nezaťažujú rozdielne názory na vojnu na Ukrajine
Bratislava/Berlín – Medzi Slovenskom a Nemeckom nie sú žiadne otvorené politické otázky a bilaterálne vzťahy nezaťažuje ani rozdielny názor vlád na niektoré aspekty vojny na Ukrajine. Vyhlásil to slovenský premiér Robert Fico na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v stredu večer v Berlíne, informuje osobitná spravodajkyňa TASR.
„To, že máme rozdielne názory na niektoré aspekty medzinárodnej politiky, neznamená, že sú zaťažené naše bilaterálne vzťahy,“ povedal Fico. V súvislosti s Ukrajinou zdôraznil, že odmieta politiku jedného povinného názoru a takisto neverí vo vojenské riešenie ozbrojeného konfliktu.
„Máme rovnaký názor na európsku perspektívu Ukrajiny. Sme pripravení Ukrajine pomáhať. Odmietame vojenskú pomoc Ukrajine. Na to máme, samozrejme, svoje právo, pretože vojenská pomoc je zväčša na bilaterálnej báze,“ povedal.
Ako ďalej pripomenul, Slovensko podporuje v súvislosti s riešením konfliktu na Ukrajine všetky mierové iniciatívy a vyjadrilo podporu aj mierovému plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, i keď má pochybnosti o jeho realizovateľnosti.
Scholz na tlačovej konferencii vyzdvihol úzke vzťahy medzi SR a Nemeckom, s Ficom podľa neho diskutovali o prehlbovaní vzťahov s osobitným dôrazom na ekonomiku. Ako pokračoval, súčasná Európa žije v zložitých časoch z hľadiska bezpečnosti a medzinárodnej politiky. „Tieto výzvy môžeme v Európe zvládnuť iba spoločne,“ prízvukoval.
Rokovania boli aj prípravou na budúcotýždňový summit EÚ, na ktorom sa bude diskutovať o finančnej pomoci pre Ukrajinu. Podľa Scholza je cieľom dosiahnuť dohodu všetkých členských štátov EÚ na úprave viacročného finančného rámca, aby mohol Kyjev dostať k dispozícii 50 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov.
Nemecký kancelár pripomenul, že Slovensko ako sused napadnutej Ukrajiny je v osobitnej pozícii, a vyzdvihol jeho pomoc ukrajinským utečencom aj jasnú podporu Ukrajine od samého začiatku ruskej invázie.
Na stretnutí pred tlačovou konferenciou šéf slovenskej vlády podľa vlastných slov hovoril s nemeckým kancelárom aj o prípade Slováka Jozefa Hambálka, ktorý je európskym šéfom takzvaných Nočných vlkov a sú naňho uvalené sankcie EÚ za podporu ruskej invázie. Fico sa zasadzuje za jeho vyradenie zo sankčného zoznamu. (24. januára)
„To, že máme rozdielne názory na niektoré aspekty medzinárodnej politiky, neznamená, že sú zaťažené naše bilaterálne vzťahy.“ Robert Fico
Predseda NR SR P. Pellegrini verí, že europoslanci za Hlas a Smer nebudú v EP „bez výtlaku“
Brusel – Strana európskych socialistov (PES) po eurovoľbách zrejme prehodnotí svoj postoj k zmrazeniu členstva strán Smer a Hlas. Povedal to v utorok večer v Bruseli predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini po stretnutí so šéfkou Európskeho parlamentu (EP) Robertou Metsolovou, informuje spravodajca TASR.
Voľby do EP budú 6. až 9. júna a Slovensko bude mať po úprave zastupovať 15 europoslancov. V prípade, že voliči na Slovensku zvolia jedného-dvoch zástupcov populistických a protieurópskych strán a šesť až sedem poslancov za strany Smer a Hlas, v 15-člennej poslaneckej skupine nebude mať najmenej polovica primeraný „výtlak“ a nebudú mať reálnu možnosť ovplyvniť európsku legislatívu.
Záleží to na skupine európskych socialistov v EP (S&D), či sa bude naďalej dištancovať od poslancov za strany Hlas a Smer. Ocitnú sa potom vo frakcii Nezaradení, ktorá nemá žiaden význam pri formovaní európskej legislatívy.
Na otázku TASR ako chce tejto situácii zabrániť súčasná vláda s dvoma sociálno-demokratickými stranami, Pellegrini uviedol, že situácia po eurovoľbách bude iná. „Ak sociálni demokrati na Slovensku dosiahnu dobrý výsledok, tak sociálni demokrati v europarlamente sami budú musieť zvážiť, či im nestojí za to mať navyše ešte šesť alebo sedem poslancov. Pretože pomery budú podľa mňa rozdielne ako sú dnes a každá frakcia, aj sociálni demokrati, sa bude snažiť získať čo najviac hlasov, aby si uchovala svoju váhu,“ opísal situáciu.
Pripomenul, že podľa počtu poslancov si politické skupiny nárokujú obsadenie vedúcich funkcií v orgánoch EP a v jednotlivých výboroch.
„Verím, že po dobrom výsledku volieb na Slovensku prehodnotia svoj postoj dočasného suspendovania členstva na európskej úrovni. Nemyslím si, že nechajú len tak bokom šesť alebo sedem poslancov. Budú im dobrí,“ odkázal Pellegrini.
Zároveň poukázal na to, že v Európskej rade, čiže na summitoch šéfov vlád a štátov, sú teraz len štyria socialistickí lídri a preto eurosocialisti nebudú „donekonečna izolovať“ ďalšieho premiéra z tohto tábora. (24. januára)
„Ak sociálni demokrati na Slovensku dosiahnu dobrý výsledok, tak sociálni demokrati v europarlamente sami budú musieť zvážiť, či im nestojí za to mať navyše ešte šesť alebo sedem poslancov.“ Peter Pellegrini
P. Pellegrini podporí opätovnú nomináciu M. Šefčoviča na eurokomisára
Brusel – Maroš Šefčovič bude mať podporu predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho, ak ho vláda SR opätovne nominuje za člena Európskej komisie a on túto nomináciu prijme. Pellegrini to povedal v stredu v Bruseli po stretnutiach so Šefčovičom, ale aj predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, informuje spravodajca TASR.
Pellegrini počas dvojdňovej návštevy Bruselu povedal, že v priebehu tohto týždňa zasadne koaličná rada, ktorá preberie viaceré európske témy. Na otázku TASR, či podporí nomináciu Šefčoviča, ak sa ho vláda rozhodne nominovať za eurokomisára, odpovedal kladne.
„Chcem to na koaličnej rade otvoriť, zatiaľ tak interne, nie ako oficiálnu vec. Šefčovič preukázal mimoriadnu schopnosť zastávať takéto významné posty. Dnes je de facto druhým najsilnejším členom Európskej komisie,“ opísal situáciu Pellegrini.
Zdôraznil, že šéfka exekutívy EÚ sa počas rokovaní s ním veľmi pochvalne vyjadrila na adresu Šefčoviča. Vraj sa naňho v maximálnej miere spolieha a dáva mu riešiť tie najťažšie veci, povedal Pellegrini pred novinármi. „Hlavne však označila Šefčoviča za človeka, ktorý problémy nielen rieši, ale prináša aj výsledky. Šefčovič bol veľmi dobrým kandidátom vlády SR a ja ako jeden z členov koalície si osobne viem predstaviť, že ak by sa rozhodol znovu uchádzať o post komisára, tak by moju podporu určite dostal,“ odkázal Pellegrini.
Ak vláda Roberta Fica nominuje Šefčoviča, pôjde už o jeho štvrtý plný mandát v exekutíve EÚ. Post eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež zastával iba tri mesiace, keď nahradil vo funkcii Jána Figeľa. Počas druhého mandátu Josého Manuela Barrosa bol zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy. V eurokomisii vedenej Jeanom-Claudom Junckerom bol ako podpredseda poverený budovaním energetickej únie. Podpredsednícke kreslo si zachoval aj počas mandátu Ursuly von der Leyenovej, kde mal pôvodne na starosti strategický výhľad a medziinštitucionálne vzťahy, postupne však jeho pracovná agenda narastala.
Teraz je zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody, vedie pobrexitové rokovania so Spojeným kráľovstvom a doťahuje rokovania o nových asociačných zmluvách s Andorrou, Islandom, Lichtenštajnskom, Monakom, Nórskom, San Marínom a Švajčiarskom. Je podpredsedom Energetickej platformy EÚ, ktorá zaisťuje spoločné nákupy zemného plynu, a jeho meno sa spája aj s Európskou alianciou pre batérie. (24. januára)