Prezidentka Čaputová sa stretla s veľvyslancami EÚ, témou bol povolebný vývoj i migrácia
BRATISLAVA – Prezidentka Zuzana Čaputová sa v utorok 12. decembra stretla s veľvyslancami členských štátov Európskej únie (EÚ). Diplomati sa podľa nej zaujímali najmä o povolebný vývoj na Slovensku, problematiku boja s dezinformáciami, možné riešenia nelegálnej migrácie, ale aj podporu ochrany princípov právneho štátu.
„Diskutovali sme aj o rodovej rovnosti či duševnom zdraví, najmä našej mladej generácie,“ informovala na sociálnej sieti. Hlava štátu ocenila na stretnutí španielske predsedníctvo Rady Európskej únie, ktoré podľa nej odviedlo mnoho dobrej práce pri hľadaní európskych riešení spoločných výziev. Nastávajúcemu belgickému predsedníctvu v Rade EÚ zaželala veľa úspechov. Pravidelné polročné stretnutia prezidentky s veľvyslancami sa venujú aktuálnym domácim aj zahraničnopolitickým témam.
Šutaj Eštok: Cestou k stabilizácii Schengenu je ochrana vonkajšej hranice
BRDO PRI KRANJU – Cestou k stabilizácii Schengenu je ochrana vonkajšej hranice, uviedol minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v utorok 12. decembra na konferencii štátov Salzburského fóra v Slovinsku. Minister vnútra zároveň podporil vstup Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru. TASR o tom informoval tlačový odbor ministerstva vnútra SR.
„Jediným spôsobom, ako stabilizovať Schengen, je dosiahnutie poklesu počtu príchodov nelegálnych migrantov do EÚ prostredníctvom ochrany vonkajšej hranice,“ povedal Šutaj Eštok. Zároveň zdôraznil, že je veľmi dôležité vyslať jasný signál nulovej tolerancie voči nelegálnej migrácii a prevádzačstvu. Minister vnútra zároveň označil kontroly na vnútorných hraniciach členských štátov Schengenu za alarmujúce. Slovensko pritom predĺžilo kontroly na hraniciach s Maďarskom do 22. januára 2024.
Predstavitelia rezortov vnútra deviatich štátov EÚ – Slovenska, Rakúska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovinska diskutovali v slovinskom Brdo pri Kranju o súčasnom stave schengenského priestoru, boji proti prevádzačstvu a nelegálnej migrácii. Na rokovaní sa zúčastnili aj zástupcovia Európskej komisie, Frontexu, Europolu a Spoločnej koordinačnej platformy (JCP). Ministerstvo vnútra zároveň uviedlo, že zástupcovia jednotlivých štátov považujú za najdôležitejšie pri sfunkčnení Schengenu robustnú ochranu vonkajšej hranice, účinnú návratovú politiku, intenzívnu spoluprácu s tretími krajinami, zintenzívnenie cezhraničnej policajnej spolupráce a systematickú výmenu informácií.
NRSR: Premiér: Nebudeme brániť EÚ, aby otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou
BRATISLAVA – Slovensko nebude brániť Európskej únii v rozhodnutí otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou. Na stredajšom (13. decembra) zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti to potvrdil premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý odchádza do Bruselu na summit EÚ.
„Vždy sme tvrdili a budeme tvrdiť, že európska perspektíva Ukrajiny je na Slovensku vítaná,“ povedal pred poslancami Fico. Informoval ich o začatí rokovania podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Petra Kmeca (Hlas-SD) s podpredsedníčkou ukrajinskej vlády o zozname projektov civilného charakteru, teda vecí, ktoré potrebuje Ukrajina na prezimovanie.
Na summite bude podľa Fica diskusia o obnove Ukrajiny. „V žiadnom prípade nebudeme brániť rozhodnutiu EÚ, aby otvorila rokovania s Ukrajinou. Všetci vnímame a hovoríme to veľmi otvorene, že ide o politické rozhodnutie, nemá to nič spoločné s realitou, Ukrajina nie je absolútne pripravená na otvorenie negociácií,“ vyhlásil premiér s tým, že toto politické rozhodnutie berie Slovensko na vedomie.
Takáč: Slovensko sa v roku 2024 pokúsi o dorovnanie priamych platieb farmárom
BRUSEL – Slovenská vláda chce ešte počas mandátu súčasnej Európskej komisie zaistiť vyššiu úroveň priamych platieb pre farmárov. Uviedol to minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) po pondelňajšom (11. decembra) zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.
Takáč ocenil, že Rada ministrov sa venovala aj téme, ktorú presadzovalo Slovensko a to je dorovnávanie rozdielov v priamych platbách farmárom. Pripomenul, že po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ je Slovensko na úrovni 82 percent priamych platieb pre poľnohospodárov v porovnaní so západnými krajinami, piate najhoršie spomedzi členov EÚ, a je potrebné túto nerovnosť riešiť.
Snahy Slovenska podľa jeho slov podporili viaceré krajiny (Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko). „Som rád, že sa pridali ďalšie krajiny. V zásade deväť krajín spolu s nami povedalo, že je to problém a treba to riešiť. To znamená, jedna tretina členov EÚ,“ povedal minister. Tvrdí, že vinu na tomto stave má aj expremiér Igor Matovič, ktorý v júni 2020 nedokázal vyrokovať lepšiu úroveň priamych platieb pre slovenských farmárov. „Budeme hľadať cesty ako byť aktívni a žiadať od eurokomisie, aby boli zhovievaví. Výška priamych platieb sa môže riešiť až v novom programovacom období, od roku 2028, a preto sa na budúci rok posnažíme o veci, ktoré by nám štandardne eurokomisia neodsúhlasila. Aby nám viac vyšli v ústrety pri stanovovaní procesov a aby tie finančné prostriedky išli na to, čo chceme: napríklad na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu,“ uviedol.
This is a compilation of the European coverage of enr news agencies. It is published Tuesdays and Fridays. The content is an editorial selection based on news by the respective agency.