Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Frankfurt nad Mohanom/Bratislava – Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová si v sobotu vo Frankfurte nad Mohanom prevzala Cenu slobody Nadácie Friedricha Naumanna (FNF). Vo svojom prejave zdôraznila význam slobody a liberálnej demokracie. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
„Ako právnička presadzovala občianske práva a ochranu životného prostredia na Slovensku. Ako prezidentka sa angažuje za mier a liberálnu demokraciu,“ napísala FNF na svojej oficiálnej webovej stránke. Predseda správnej rady nadácie Karl-Heinz Paqué označil Čaputovej pôsobenie vo funkcii prezidentky za príklad pre liberálov v celej Európe.
Čaputová po prevzatí ceny vyjadrila poctenie a pokoru. „Je pôsobivé, ako sloboda, taká jednoduchá myšlienka, dokázala byť v našej histórii takou vzpruhou a posilnením,“ povedala.
Pripomenula dvojicu katolíckych disidentov Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých režim dlhé roky držal vo väzení a mučil. „Boli to ľudia, ako Krčméry a Jukl a mnohí ďalší, ktorí nám nakoniec v roku 1989 pomohli obnoviť slobodu a demokraciu,“ povedala prezidentka.
Takisto vo svojom prejave uviedla, že sloboda sa nedá nariadiť zhora a nie je to neutrálny pojem. „Musí vychádzať z hodnôt, inak sa z nej stane ničivá sila,“ povedala. Politici musia podľa jej slov tiež prispievať k tomu, aby krajiny zostali slobodné.
Liberálna demokracia sa podľa prezidentky ukázala ako najlepšia záruka slobody pre každého jednotlivca a každú spoločnosť. „Ale zdá sa, že mnohí zabúdajú, že sloboda neznamená len slobodu vybrať si, ale aj slobodu niečoho sa zrieknuť,“ povedala Čaputová.ň
Prezidentka pripomenula tiež súčasné hrozby pre demokraciu vrátane konfliktu na Ukrajine či hospodársku krízu a zdôraznila hodnoty súcitu a solidarity.
Vojna a hospodárska kríza by nám však podľa prezidentkiných slov „nemali zatvárať oči pred ďalšími rizikami, ktorým čelíme doma“. Upozornila na podnecovanie nenávisti a násilia a na nedostatočné uplatňovanie pravidiel zo strany vlád.
V závere vystúpenia pripomenula slová prvého prezidenta ČSR Tomáša Garrigua Masaryka o tom, že „demokracia nie je len systém politický, ale aj morálny – predovšetkým morálny“. Upozornila tiež na zodpovednosť a povinnosť jednotlivcov i politických lídrov v úsilí posilniť demokraciu.
FNF Cenu slobody udeľuje od roku 2006 každé dva roky osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o rozvoj občianskej spoločnosti a podporujú liberálne hodnoty. Čaputová je prvou politickou líderkou z regiónu strednej a východnej Európy, ktorá sa stala laureátkou tohto ocenenia, pripomenul Strižinec. (5. novembra)
„Sloboda sa nedá nariadiť zhora a nie je to neutrálny pojem. Musí vychádzať z hodnôt, inak sa z nej stane ničivá sila.“ Z. Čaputová
Šéf diplomacie R. Káčer: Alexander Dubček bol reformátorom, chcel zmeniť totalitný komunistický systém
Bratislava – Alexander Dubček bol reformátorom, ktorý si dal cieľ zmeniť totalitný komunistický systém. Pri príležitosti pondelkového 30. výročia úmrtia Alexandra Dubčeka, jedného z najznámejších slovenských politikov vo svete, to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer.
Káčer zdôraznil, že Dubček ako obhajca politického dialógu sa stal symbolom obrodného procesu a neúspešného pokusu o nastolenie tzv. socializmu s ľudskou tvárou. „Dubčekove snahy zastavili tanky a vojská Varšavskej zmluvy v auguste 1968,“ uviedol Káčer. Dodal, že budovať režim bez slobody a demokracie je vždy len a len tragickou skúsenosťou. Aj preto sa Dubček v roku 1989 stal jednou z hlavných postáv Nežnej revolúcie.
„Zanechal posolstvo, že demokracia a sloboda sú najdôležitejšie hodnoty, ktoré nie sú samozrejmé a cesta k nim nie je ľahká. Dnes často počúvame o rôznych formách demokracie so zvláštnymi nálepkami. Avšak demokracia a sloboda sú absolútne – buď sú, alebo nie sú,“ pripomenul šéf slovenskej diplomacie. Do reformného úsilia Dubčeka patrili rehabilitácia nespravodlivo odsúdených, zrušenie cenzúry, uvoľnenie priestoru na intelektuálnu a umeleckú tvorbu. Okrem toho aj možnosť cestovania do zahraničia. Reprezentoval humanizmus a angažoval sa v oblasti ľudských práv aj v ťaživom období normalizácie.
Na sklonku života sa Dubček podľa slovenskej diplomacie stal otvoreným zástancom európskej integrácie postavenej na hodnotách solidarity, sociálnej rovnosti a tolerancie. Udelením čestného doktorátu obnovila Bolonská univerzita osobnú a spoločenskú dôstojnosť Dubčeka. Nasledovali mnohé ďalšie čestné doktoráty a medzinárodné ocenenia. Zomrel pri tragickej nehode 7. novembra 1992.
Dubček bol v poradí druhým laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament. (7. novembra)
