Proti prúdu EÚ, Slovensko obmedzuje práva osôb LGBTIQ

Právny rámec ponúkaný v Európe osobám LGBTIQ+ zostáva nerovný a ich práva sú čoraz viac ohrozené v niektorých členských štátoch. Rozdiely medzi legislatívami o manželstve a občianskych zväzkoch, spolu s novými právnymi obmedzeniami zavedenými v niektorých krajinách, skúšajú rámec rovnosti EÚ.

Posledný ťažký úder zasadený osobám LGBTIQ+ v rámci EÚ: novela slovenskej ústavy, ktorá nadobudla účinnosť v sobotu 1. novembra, uvádza, že krajina „uznáva iba dva pohlavia, mužské a ženské“.

Táto novela tiež vyhradzuje adopciu pre manželské páry, čím de facto vylučuje páry rovnakého pohlavia, pričom homosexuálne manželstvo je na Slovensku zakázané. Nahrádzanie materskej lásky je tam výslovne zakázané.

Slovenská ústava už definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, v novele z roku 2014, prijatej v čase, keď bol súčasný nacionalistický premiér Robert Fico tiež pri moci.

Táto radikálna zmena teraz postavuje národné právo nad právo Európskej únie. Uvádza, že „suverenita“ Slovenska v oblasti „kultúrnych a etických otázok“ prevyšuje európske právo.

Fico, ktorý sa vrátil k moci v roku 2023, bol často v rozpore s EÚ. Kritické hlasy varovali, že ústavná reforma by mohla postaviť Slovensko do konfliktu s ustanoveniami európskych zmlúv. Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy v Štrasburgu pre ústavné otázky a neeurópsku organizáciu na ochranu ľudských práv, by tiež mala vyjadriť kritiku pred hlasovaním o tejto reforme.

Verejný ochranca práv Slovenska, Róbert Dobrovodský, uviedol, že táto reforma „nie je cestou k spravodlivejšej a humánnejšej krajine“ a že „možná otázka prednosti práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva EÚ nad slovenským právom neprispieva k právnej bezpečnosti obyvateľov krajiny, najmä tých, ktorí patria k menšinám“.

LGBTIQ+ je všeobecný termín, ktorý zahŕňa širokú rozmanitosť sexuálnych orientácií a rodových identít, nad rámec heterosexuálnosti a cisidentít. Zahrňuje lesbičky, gejov, bisexuálov, transgender osoby, intersexuálne osoby, queer/osoby v otázke a ďalšie osoby zastúpené znakom +.

V rámci EÚ je Maďarsko tiež často kritizované za svoj ústup v oblasti práv osôb LGBTIQ+. Nacionalistický premiér Viktor Orbán ich obmedzuje už roky v mene „ochrany detí“, a tento rok jeho vládna koalícia prijala legislatívne zmeny, ktoré majú za cieľ zakázať pochody hrdosti.

Nerovnosti v oblasti práv súvisiacich s manželstvom a občianskym zväzkom

Legalizácia manželstva pre všetkých je predmetom pretrvávajúceho sporu v rámci EÚ. Kým niektoré krajiny ju prijali pred niekoľkými rokmi, iné sa stále stretávajú s prísnymi pravidlami a politickým patom.

1. októbra 1989, v Dánsku, sa niekoľko homosexuálnych párov stalo prvými na svete, ktorí sa civilne spojili, čím získali právny status svojho vzťahu, avšak bez získania statusu manželstva. Prvým štátom, ktorý povolil manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia, boli Holandsko v apríli 2001.

Odvtedy 21 ďalších európskych krajín, vrátane 15 členských štátov EÚ, nasledovalo: Andorra, Rakúsko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Nórsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a kniežatstvo Lichtenštajnsko.

Niekteré európske štáty povolili občiansky zväzok medzi osobami rovnakého pohlavia, avšak nezlegalizovali homosexuálne manželstvo, najmä Taliansko, Maďarsko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Česká republika a kniežatstvo Monako.

Manželstvo zvyčajne poskytuje páru úplné právne uznanie, vrátane práv týkajúcich sa adopcie, dedičstva a sociálnych dávok. Na druhej strane, občiansky zväzok ponúka len časť týchto výhod a značne sa líši od krajiny ku krajine.

V Poľsku sú projekty legalizácie občianskeho zväzku predmetom dôkladného preskúmania už roky, nielen pod predchádzajúcou vládou strany Právo a spravodlivosť (PiS) a bývalým prezidentom Andrzejom Dudom, ale aj v súvislosti s opozíciou jeho nástupcu, Karola Nawrockého.

V období 2015 až 2023 sa vláda PiS dôrazne postavila proti akejkoľvek iniciatíve na legalizáciu občianskeho zväku, aj keď takmer milión Poliakov žije v slobodných zväzkoch, vrátane heterosexuálnych a homosexuálnych párov. Obhajujúc katolícku víziu, PiS bol proti poskytnutiu väčších práv sexuálnym menšinám.

Centristická strana súčasného premiéra, Donalda Tuska, sa zaviazala legalizovať občianske zväzky vo svojej krajine, tradične katolíckej spoločnosti, ktorá v súčasnosti uznáva manželstvo len medzi mužom a ženou. Niekoľko pokusov o legalizáciu, vrátane pre páry LGBTIQ+, zlyhalo za posledných dvadsať rokov.

V októbri vláda predstavila návrh zákona na legalizáciu občianskych zväzkov, vrátane tých medzi osobami rovnakého pohlavia, označujúc ho za „pokrok“ pre práva osôb LGBTQ+. Tento text, nazývaný „zákon o najbližších rodičoch“, by poskytol neuzavretým párom práva v oblasti dedičstva, bývania a prístupu k lekárskym informáciám, ale neumožnil by im adoptovať deti.

V susednej Českej republike môžu páry rovnakého pohlavia uzavrieť registrované partnerstvo, ale nemôžu sa zosobášiť. PACS je v krajine možný od júla 2006. Avšak osoby z komunity LGBTIQ+ stále nemajú rovnaké práva ako zvyšok českej populácie, uviedli účastníci pochodu hrdosti v Prahe pre tlačovú agentúru CTK.

Bulharské právo tiež neuznáva manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia, aj keď boli legálne uzavreté v zahraničí. Hoci je diskriminácia na základe sexuálnej orientácie zakázaná, absencia právneho uznania spôsobuje vážne problémy v oblasti rodičovských práv a dedičstva. V prípade úmrtia toho z rodičov, ktorý je právne uznávaný, sa môže preživší partner a dieťa ocitnúť bez právneho spojenia alebo zastúpenia, čo vyvoláva zložitú otázku týkajúcu sa opatrovníctva, dedičstva a blaha dieťaťa.

EÚ sa snaží posilniť práva a bezpečnosť osôb LGBTIQ+

Agentúra pre základné práva Európskej únie upozornila vo svojej správe zverejnenej v septembri, že komunita LGBTIQ+ bola instrumentalizovaná v prostredí rastúcej alebo pretrvávajúcej intolerancie a sektárstva, ako aj v rámci intenzívnych kampaní nenávisti online, šírených na sociálnych sieťach a v verejnom priestore.

Minulý máj deväť členských štátov EÚ (Taliansko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Česká republika a Slovensko) nepodpísalo vyhlásenie predložené belgickým predsedníctvom, ktoré propagovalo politiky v prospech komunít LGBTIQ+. To bolo pripravené pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii, transfóbii a bifóbii.

Minulý mesiac Európska komisia uviedla, že napriek zvýšenej sociálnej akceptácii osôb LGBTIQ+ v rámci EÚ za posledných päť rokov, naďalej trpia neprimeranými a neprijateľnými úrovňami nenávisti, násilia a diskriminácie. Následne prijala svoju stratégiu na podporu rovnosti osôb LGBTIQ+ na obdobie 2026-2030, ktorá má za cieľ bojovať proti nenávisti a podporovať slobodu a rozmanitosť v EÚ a mimo nej.

Aby ochránila členov komunity LGBTIQ+ pred diskrimináciou, Brusel zvažuje aj predloženie návrhu na boj proti nenávistným prejavom online.

V tlačovej správe komisia tiež uviedla, že chce zakročiť proti „konverzným terapiám“ – pseudovedným praktikám, ktoré sa snažia zmeniť sexuálnu a/alebo romantickú orientáciu, identitu alebo rodovú expresiu osoby, aby ich prispôsobili heterosexuálnym a cisrodovým normám – zameraným na osoby LGBTIQ+. Viac ako milión ľudí podpísalo petíciu v máji, ktorá vyzývala EÚ, aby tieto praktiky zakázala.

Napriek tomu európska komisárka pre rovnosť uviedla pre AFP, že Brusel nezakáže tieto praktiky. „Nemôžeme ich zakázať, pretože by to zasahovalo do kompetencií členských štátov,“ uviedla Hadja Lahbib.

Ona však bola jasná vo svojej presvedčení: „Je zrejmé, že všetkých dvadsaťsedem ich musí zakázať.“

Článok je kľúčovým príbehom ENR. Jeho obsah je založený na informáciách zverejnených agentúrami, ktoré sa zúčastňujú na ENR