Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Bratislava – Vzhľadom na zložitý vývoj verejných financií v mnohých krajinách Európskej únie (EÚ) a po dobrej skúsenosti s fungovaním nezávislých fiškálnych inštitúcií sa vlády členských štátov rozhodli posilniť ich pozíciu cez novelu smernice, ktorú by jednotlivé krajiny mali prevziať do národnej legislatívy do konca tohto roka. EÚ požaduje posilniť fiškálne inštitúcie najmä v oblasti nezávislosti, prístupu k dátam a posilnenia ich hlasu pri správe verejných financií, uviedol v stredu predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth, informuje TASR.
RRZ plní na Slovensku od roku 2012 úlohu nezávislej fiškálnej inštitúcie. Keďže je zriadená ústavným zákonom, najvhodnejším a legislatívne korektným spôsobom by bola podľa Tótha práve novelizácia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
„Takáto novelizácia by mohla vyriešiť potrebu modernizácie dlhovej brzdy obsiahnutej v ústavnom zákone, ktorá bola predložená už v roku 2020, no opakovane zostala zaseknutá v Národnej rade SR,“ poukázal šéf RRZ. Dodal, že Slovenska sa týkajú viaceré požiadavky európskej právnej úpravy.
„Smernica nariaďuje, aby menovanie členov nezávislej fiškálnej inštitúcie prebiehalo transparentným procesom na základe ich odborných spôsobilostí v oblasti verejných financií, makroekonómie alebo rozpočtového riadenia. Pre Slovensko by to znamenalo doplniť do legislatívy podmienku verejného vypočutia kandidátov na člena rady a rozšíriť okruh skúseností o rozpočtové riadenie,“ vysvetlil Tóth.
Nezávislosť fiškálnej inštitúcie by mala byť navyše podporená explicitnou deklaráciou v legislatíve o zákaze pre člena rady prijímať pokyny od vlády alebo iného verejného či súkromného subjektu. Zabezpečené by tiež malo byť stabilné a adekvátne financovanie jej úloh vyplývajúcich zo smernice aj z domácej legislatívy.
„Fiškálne inštitúcie by mali mať zabezpečený včasný prístup k informáciám potrebným pre plnenie svojich úloh tak, aby iné orgány nemohli obmedzovať jej úlohu neposkytovaním informácií, resp. odkladaním ich poskytnutia. Smernica nariaďuje posilniť postavenie fiškálnych inštitúcií pri tvorbe alebo hodnotení makroekonomických prognóz použitých v rozpočte,“ skonštatoval Tóth.
Rada EÚ požaduje aj zavedenie princípu „dodržuj alebo vysvetľuj“. V takom prípade by vlády, ak nesúhlasia so stanoviskom fiškálnej rady vyplývajúcim zo stanovených úloh, mali do dvoch mesiacov vysvetliť svoj postoj.
„Základnou úlohou nezávislých fiškálnych inštitúcií je podporovať fiškálnu disciplínu, dlhodobú udržateľnosť a dôveryhodnosť verejných financií. Najmä tak, že nezávisle od vlády hodnotia vládnu fiškálnu politiku a robia vlastné fiškálne a makroekonomické prognózy, ktoré v závislosti od danej krajiny môžu aj priamo vstupovať do rozpočtového procesu,“ vysvetlil Tóth. (19. marca)
Redakčnú zodpovednosť za publikáciu nesie TASR.