Brusel – Zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach Schengenu musí byť dočasné, zdôraznil dnes v Bruseli pri stretnutí so svojimi únijnými rezortnými kolegami český minister vnútra Vít Rakušan. Lepšie fungovanie schengenského priestoru bude podľa neho zaistené, keď budú lepšie chránené vonkajšie hranice EÚ a bude fungovať návratová politika. Kontroly na vnútorných hraniciach zaviedlo napríklad Nemecko, práve aj na hranici s Českom. Rakušan tiež ocenil plné prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenu od 1. januára, ktoré bolo dnes schválené. Rumuni a Bulhari podľa neho všetky povinnosti už dávno splnili.
„Radosť Bulharov a Rumunov bola dnes naozaj veľká. Chcel by som však upozorniť ešte na jednu vec, ide nielen o dokončenie určitého štyridsaťročného snaženia, keď sa nám konečne Schengen skompletoval dokopy tak, ako má naozaj byť, ale skutočne si myslím, že v Rumunsku môže mať toto rozhodnutie vplyv aj na to, ako budú rumunskí občania vnímať dôveru či nedôveru voči projektu európskej integrácie vôbec,“ povedal Rakušan. Ako spomenul, pred dvoma mesiacmi mal na rokovaní ministrov „pomerne ostrý prejav“, v ktorom vyzýval všetky štáty blokujúce plné prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenu, aby „zabudli na svoje partikulárne záujmy týkajúce sa domácej politiky a hľadeli na európsky projekt ako na niečo, čo musí ľuďom v jednotlivých krajinách prinášať nejaké pozitívne správy a posolstvá“. „Rumuni a Bulhari všetko splnili, splnili to dávno a dnešný deň okrem veľkej gratulácie znamená, že európsky projekt stále má zmysel,“ dodal minister.
Schengen je najväčšou oblasťou voľného cestovania na svete. Hranice medzi Francúzskom, Nemeckom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom boli prvýkrát zrušené v roku 1985. Súčasťou schengenského priestoru je teraz 29 krajín – 25 štátov EÚ a ďalej Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko – a viac ako 450 miliónov ľudí. Podľa pravidiel Schengenu by pohraničná stráž na vnútorných hraniciach cestujúcich vôbec nemala kontrolovať. Okrem Nemecka ale niektoré svoje hranice teraz strážia aj iné členské štáty, odôvodňujú to napríklad snahou o obmedzenie nelegálnej migrácie či hrozbou islamistického terorizmu. (12. decembra)