Brusel – Španielsko sa nachádza na chvoste Európskej únie v sociálnej konvergencii kvôli úrovniam rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, predčasného ukončenia školskej dochádzky a nezamestnanosti, podľa správy, ktorú zverejnila tento stredaj Európska komisia.
Španielsko zaznamenáva negatívne výsledky v 10 z 17 sociálnych ukazovateľov hodnotených Bruselom, ktoré ho umiestňujú medzi desať komunitných partnerov s „potenciálnymi rizikami pre rastúcu sociálnu konvergenciu“ po tom, čo analyzovali situáciu na trhu práce, vzdelávanie a sociálne výzvy dvadsiatich siedmych.
Medzi nimi sú aj Rumunsko, Grécko a Taliansko, jediní s horšími výsledkami než Španielsko, ako aj Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Chorvátsko a Luxembursko, krajiny, ktorým teraz Komisia predloží dôkladnejšie vyhodnotenie.
V prípade Španielska systém „semafore“, ktorý používa Brusel, klasifikuje ako „kritickú“ (červenú) situáciu v štyroch ukazovateľoch spojených s rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia a so školským odchodom, a považuje, že „vyžadujú dohľad“ (oranžová) nerovnosť príjmov a mieru „ninis“ – mladých, ktorí ani neštudujú, ani nepracujú – a že situácia zamestnanosti zostáva „slabá, aj keď sa zlepšuje“ (žltá).
Chudoba a vylúčenie
„Španielsko čelí výzvam v súvislosti so sociálnou ochranou a inklúziou“, začína analýzu Európskej komisie, ktorá poukazuje na to, že v roku 2023 došlo k nárastu populácie ohrozenej chudobou a sociálnym vylúčením na 26,5 % vo všeobecnosti a na 34,5 % medzi deťmi, „veľmi nad“ priemerom EÚ, ktorý je 21,3 % a 24,8 %.
Brusel sa domnieva, že to možno čiastočne pripísať ťažkostiam systémov sociálnej ochrany pri zaisťovaní adekvátneho pokrytia, regionálnym rozdielom v prístupe k verejným službám a „pretrvávajúcou“ vysokou mierou chudoby medzi zamestnanými.
Dodáva tiež, že napriek zlepšeniam zostala nerovnosť v úrovni príjmov v roku 2023 vysoká, resp. na 5,5, v porovnaní so 4,7 v EÚ, merané ako pomer medzi príjmami najbohatších 20 % a najchudobnejších 20 %.
Komisia tiež zdôrazňuje, že vplyv sociálnych dávok (s výnimkou dôchodkov) na znižovanie chudoby klesol na 22,9 %, v porovnaní so 34,7 % v EÚ, a že sú obzvlášť neúčinné proti detskej chudobe.
Nezamestnanosť a školský odchod
Pokiaľ ide o španielsky trh práce, Brusel zdôrazňuje, že „výrazne sa zlepšil, ale stále čelí výzvam“.
Miera zamestnanosti sa „výrazne“ zvýšila na 70,5 %, ale zaostáva za 75,3 % v EÚ, a úrovne nezamestnanosti (12,2 %) a dlhodobej nezamestnanosti (4,3 %) sú „stále veľmi vysoké napriek veľkým poklesom“, takže tieto ukazovatele sa dostali z „kritickej“ úrovne minulého roka, ale zostávajú „slabé“.
Správa tiež vyzýva na dohľad nad stále vysokou mierou „ninis“, aj keď klesla na 12,3 % v roku 2023, a konštatuje, že aj keď príjem domácností na obyvateľa zaznamenal „silný nárast“, tento ukazovateľ zostáva „slabý“.
Na druhej strane Komisia považuje za „kritickú“ úroveň školského odchodu, ktorá je 13,7 % oproti 9,5 % v EÚ, napriek zníženiu a zdôrazňuje, že je obzvlášť vysoká na juhu a východe krajiny.
Na pozitívnu stránku správa poukazuje na to, že Španielsko je medzi najlepšími v EÚ, pokiaľ ide o rozdiel v zamestnaní osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je jedným z najnižších v bloku a stále klesá, a je nad priemerom v počte detí mladších ako tri roky v škôlkach a v podiele občanov, ktorí majú digitálne zručnosti.
Krajina je v zhode s priemerom v iných analyzovaných ukazovateľoch, ako sú náklady na bývanie, prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie dospelých a rodová nerovnosť v zamestnaní.
Španielsko zostáva tak po druhý rok za sebou medzi červenými lampášmi tejto správy, ktorá bola zostavená prvýkrát v roku 2023 práve na podnet španielskej a belgickej vlády, ktoré presadili iniciatívu, aby sa Európsky semester, ktorý koordinuje hospodárske politiky dvadsiatich siedmych, zaoberal aj sociálnymi ukazovateľmi. (18. decembra)