Sankcie stáli ruskú ekonomiku 450 miliárd dolárov

Tri roky po uložených sankciách EÚ klesli príjmy Ruska z obchodu s EÚ o 74 %, dovoz ropy sa znížil o 90 % a plynu z 45 % na 13 %. „Sankcie stáli ruskú ekonomiku 450 miliárd dolárov“ – vyhlásil v Bruseli David O’Sullivan, špeciálny zástupca EÚ pre sankcie.

O’Sullivan sa v stredu zúčastnil vypočutia o efektívnosti a presadzovaní sankcií EÚ voči Rusku, ktoré usporiadal europoslanec PO Andrzej Halicki a lotyšská europoslankyňa EPP Sandra Kalniete v Európskom parlamente v Bruseli.

Írsky politik pripomenul, že od čias ruskej invázie na Ukrajinu uložila Európska únia na Rusko 16 sankčných balíčkov. „Treba pochopiť váhu týchto sankcií a že to bola bezprecedentná akcia, najmä preto, že pri ukladaní sankcií sme museli dosiahnuť jednomyseľnosť“ – povedal O’Sullivan.

Ako pripomenul, ešte v roku 2021 bolo Rusko piatym obchodným partnerom EÚ a reprezentovalo 5,8 % európskeho obchodu s tovarmi v hodnote takmer 260 miliárd eur ročne. „Tri roky neskôr v dôsledku sankcií príjem z obchodu s Ruskom klesol o 74 %, čo ukazuje mieru efektívnosti sankcií“ – poznamenal expert. Taktiež dovoz ropy z Ruska klesol o 90 % a plyn sa znížil z 45 % na len 13 %.

„Samozrejme, niekto môže povedať, že obchod a dovoz stále pokračujú, ale to, čo sme dokázali dosiahnuť len za tri roky, je niečo výnimočné“ – zhodnotil politik.

Pozoroval, že cieľom sankcií bolo predovšetkým pripraviť Rusko o technológie na výrobu zbraní a znížiť príjmy ruskej ekonomiky využívané na podporu vojny. „A tu sankcie, aj keď nie sú dokonalé, prinášajú výsledok. Odhadujeme, že ruská ekonomika stratila 450 miliárd dolárov. Počujeme falošnú rétoriku, že ruská ekonomika si dobre vedie, že zaznamenala rast 3-4 %. Ale pamätajme, že v Rusku zároveň dosahuje inflácia svoju výšku. Oficiálne sa hovorí o 10 %, neoficiálne dokonca o 20-25 %“ – povedal expert. Ako pripomenul, Rusko dnes venuje takmer 30 % verejných financií, teda 6-8 % svojho HDP na obranu. „Putin skanibalizoval civilnú ekonomiku, aby viedol vojnovú ekonomiku. To sa dá robiť nejaký čas, ale nie stále“ – povedal O’Sullivan.

Ako zdôraznil, EÚ nemôže v tomto momente zrušiť sankcie, najmä preto, že môžu byť nástrojom tlaku na Rusko počas mierových rokovaní. Naopak, treba posilniť boj proti ich obchádzaniu. „Požiadali sme tu o pomoc európsky priemysel a ten berie dodržiavanie sankcií veľmi vážne. Pamätajme však, že tieto sankcie boli zavedené autonómne členskými štátmi EÚ a jej partnermi, a nie celou OSN, čo spôsobuje, že nie všetkým štátom sa páčia.

Taktiež organizátori podujatia Halicki a Kalniete súhlasne konštatovali, že EÚ musí nielen vyvíjať silnejší tlak na Rusko, ale aj uvaliť naň ďalšie, ešte prísnejšie sankcie a dohliadať na ich vykonávanie. „Niekedy počujem komentáre, že keď sme uložili až 16 balíčkov, znamená to, že sankcie nefungujú. To nie je pravda“ – povedal Halicki a dodal, že EÚ sa podarilo oslabiť ruskú ekonomiku, obmedziť prístup Ruska k kľúčovým vojenským technológiám a zmraziť ruské aktíva, hoci – ako zdôraznil – EÚ ešte nerozhodla, ako budú tieto peniaze využité. „Dve veci sú isté: určite sa nevrátia k Putinovi a určite budú aspoň čiastočne využité na obnovu Ukrajiny“ – dodal O’Sullivan.

24. februára na tretiu výročie invázie Ruska na Ukrajinu členské štáty prijali 16. sankčný balíček na Rusko. Práce na 17. balíčku prebiehajú. (05.03.2025)