Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Brusel – EÚ sa snaží budovať vyváženú globálnu obchodnú politiku, pričom dbá na ochranu svojich záujmov. Uviedol to eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič počas stredajšieho (29. 1.) stretnutia s poslancami Európskeho parlamentu (EP) z výboru pre medzinárodný obchod (INTA). Informuje o tom spravodajca TASR.
Šefčovič priblížil poslancom situáciu okolo obchodných vzťahov so Spojenými štátmi, ktoré sú strategickým spojencom EÚ. Pripomenul, že žiadne iné ekonomiky nie sú také integrované ako EÚ a USA, ktoré majú najväčší bilaterálny obchodný vzťah na svete. Dodal, že obe strany majú záujem chrániť a rozvíjať tento vzťah.
V roku 2023 dosiahli obchodné toky medzi oboma stranami 1,5 bilióna eur, pričom denne cez Atlantik prejde tovar a služby v hodnote viac ako štyri miliardy eur. Pokiaľ ide o investície, EÚ a USA investovali do svojich ekonomík viac ako päť biliónov eur.
„V tomto kontexte sa budeme zaoberať obchodnými otázkami s novou americkou administratívou,“ uviedol Šefčovič. EÚ chce podľa neho vystupovať ako silný partner, pripravený spolupracovať s USA a diskutovať o spoločných záujmoch.
Dodal, že pozitívna transatlantická obchodná spolupráca by mala odrážať otvorenosť dohodnúť sa na krokoch na zvýšenie bilaterálneho obchodu a investícií. Zaujímavou komerčnou oblasťou sú určite nákupy skvapalneného zemného plynu (LNG). Treba podľa neho prehĺbiť spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti hospodárskej bezpečnosti, čo znamená spoločne riešiť výzvy vyplývajúce z netrhových politík Číny.
Prezident Donald Trump podpísal širokú škálu výkonných nariadení a memoránd, podľa Šefčoviča dve z nich majú dosah na obchodné vzťahy medzi EÚ a USA. Ide o memorandum o obchodnej politike „Amerika na prvom mieste“ a o výkonný príkaz o globálnej dohode OECD o zavedení minimálnej sadzby dane.
Šefčovič naznačil, že EÚ pozorne monitoruje vývoj v USA, zároveň však pokračuje na scenároch „nepredvídaných udalostí“ a pokračuje v presadzovaní cieľov svojej obchodnej politiky na celom svete, najmä posilňovaním obchodných väzieb s inými krajinami. Ide napríklad o obchodné dohody uzavreté s krajinami skupiny Mercosur a Mexikom a o pokrok v rokovaniach dosiahnutý s Malajziou zo skupiny ASEAN, v rámci ktorej Únia už vedie rokovania s Indonéziou, Filipínami a Thajskom. Rovnako pripomenul svoje nedávne stretnutie s indickým ministrom obchodu a ambície eurobloku vybudovať s Indiou širšie strategické partnerstvo.
Čo sa týka vzťahov s Čínou, Šefčovič spresnil, že je to tretí najväčší obchodný partner EÚ a aj najnáročnejší. Dodal, že Únia tento vzťah musí vyvážiť a zaistiť viac transparentnosti, predvídateľnosti a reciprocity.
„Znamená to účinnejšie reagovať na štrukturálne nerovnováhy Číny a nečestné praktiky, ako sú netrhové politiky vedúce k nadmernej kapacite. Potrebujeme mať rovnaké podmienky,“ vysvetlil poslancom INTA. Zdôraznil, že zavedením nariadenia o zahraničných dotáciách, uložením konečných ciel na dovoz batériových elektromobilov z Číny a ďalšími krokmi EÚ preukázala schopnosť brániť svoje záujmy.
Šefčovič spomenul potrebu rozšírenia obchodných a investičných väzieb s Čínou, ale zároveň aj odstraňovania strategických závislostí EÚ, aby bola menej zraniteľná. (30. januára)
„Znamená to účinnejšie reagovať na štrukturálne nerovnováhy Číny a nečestné praktiky, ako sú netrhové politiky vedúce k nadmernej kapacite. Potrebujeme mať rovnaké podmienky.“ Maroš Šefčovič
Redakčnú zodpovednosť za publikáciu nesie TASR.