Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Bratislava – Partneri zo skupiny V4 odsúdili nezákonnú agresiu Ruska na Ukrajine a opätovne vyjadrili plnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) by mali aj naďalej pomáhať Ukrajine vojensky, humanitárne aj politicky. Zhodli sa na tom predsedovia parlamentov V4 počas piatkového rokovania v priestoroch Bratislavského hradu. Za dôležitý považujú aj spoločný postup pri ochrane vonkajšej hranice schengenského priestoru. Témou rokovania bola tiež nelegálna migrácia a riešenia energetickej krízy.
Na stretnutie organizované slovenskou stranou prišli predseda Senátu Parlamentu ČR Miloš Vystrčil, predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová, predseda maďarského parlamentu László Kövér, predsedníčka Sejmu Poľskej republiky Elžbieta Witeková a predseda Senátu Poľskej republiky Tomasz Grodzki.
Partneri odsúdili nezákonnú agresiu Ruska na Ukrajine a opätovne vyjadrili plnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. „Za nevyhnutné vnímam pokračovanie politickej, vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Máme morálnu povinnosť podporovať Ukrajinu a musíme to robiť tak dlho, ako to bude potrebné,“ zdôraznil Kollár počas spoločného vyhlásenia pre médiá.
Witek si myslí, že na hlase krajín V4 v Európe záleží. „Naše štáty vedia, čím je Rusko, naše štáty prežívali a zažili sovietsku okupáciu, vieme, aká môže byť dramatická a k čomu môže viesť,“ povedala. Myslí si, že sme ukázali celému svetu, čo je skutočná solidarita, keď krajiny V4 prijímali utečencov z Ukrajiny.
Kövér zdôraznil, že partneri hľadajú, čo ich spája a snažia sa vyhnúť otázkam, v ktorých nemajú spoločné stanovisko. „Cieľom nás všetkých je, aby ambície Ruska nemohli ohrozovať náš región,“ povedal. K tomu je podľa neho nevyhnutným predpokladom existencia suverénnej a demokratickej Ukrajiny. „A keď EÚ, jej členské krajiny a členovia NATO budú Ukrajinu v tom podporovať, je to pre nás akceptovateľné a pochopiteľné,“ dodal. (3. februára)
„Za nevyhnutné vnímam pokračovanie politickej, vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Máme morálnu povinnosť podporovať Ukrajinu a musíme to robiť tak dlho, ako to bude potrebné.“ Boris Kollár
Rakúsko a Česko od nedele a pondelka rušia kontroly na hraniciach so Slovenskom
Bratislava/Viedeň/Praha – Rakúsko nepredĺži kontroly na hraniciach so Slovenskom, ktoré sa tak skončia od pondelka 6. februára. Oznámilo to v sobotu rakúske ministerstvo vnútra, informuje TASR na základe správy agentúry APA. V noci zo soboty na nedeľu sa skončili aj náhodné kontroly na hraniciach Českej republiky so Slovenskom, dočasne zavedené z dôvodu zvýšenej miery nelegálnej tranzitnej migrácie.
Rakúsko zaviedlo kontroly na hraniciach so Slovenskom koncom septembra 2022 v súvislosti s nárastom nelegálnej migrácie a potrebou obmedziť pôsobenie prevádzačských mafií.
Rovnaké opatrenie na hraniciach so SR uplatňovala od konca vlaňajšieho septembra aj Česká republika. Český minister vnútra Vít Rakušan tento týždeň avizoval, že stále kontroly na hraniciach so SR sa skončia v noci zo soboty na nedeľu (4. – 5. 2.). Mimoriadne opatrenie zaviedlo Česko 29. septembra 2022. Česká vláda kontroly nepredĺžila, v prihraničnej oblasti však naďalej bude zvýšený dohľad.
Rakúsko platnosť rozhodnutia o vykonávaní kontrol na hraniciach so Slovenskom opakovane predlžovalo, naposledy koncom januára 2023, keď bolo toto opatrenie predĺžené do 5. februára. Rakúske ministerstvo vnútra rozhodlo, že stále pohraničné kontroly sa už ďalej predlžovať nebudú. Viedeň sa rozhodla pre zmenu stratégie s ohľadom na to, že k rovnakému kroku pristúpila aj Česká republika, s ktorou sa Rakúsko snažilo svoj postup koordinovať.
Podľa údajov rakúskeho ministerstva vnútra sa od konca septembra minulého roku podarilo zadržať 24 prevádzačov, ktorí operovali z územia Slovenska.
Namiesto stálych kontrol na hraniciach sa budú od 6. februára vykonávať kontroly už len v prihraničných oblastiach, a to v koordinácii so SR. Pôjde o okresy Gänserndorf, Bruck an der Leitha a Kittsee. Budú v nich nasadzované hliadky a prebiehať monitoring za pomoci dronov.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner vyjadril presvedčenie, že tento prístup umožní dôkladne sledovať aktuálny vývoj situácie a v prípade nutnosti naň rýchlo zareagovať, píše agentúra APA. (5. februára)
Skivenské elektrárne (SE) pripojili na sieť druhý generátor nového bloku jadrovej elektrárne Mochovce
Bratislava – Slovenské elektrárne (SE) už pripojili na sieť aj druhý generátor nového jadrového reaktora v Mochovciach. Po testoch na úrovni 20 % nominálneho výkonu chystajú SE zvýšenie výkonu reaktora na 35 %, informovala spoločnosť na svojej webovej stránke.
Tretí blok jadrovej elektrárne dodal do siete od prvého prifázovania už dve gigawatthodiny elektrickej energie, čo je ročná spotreba 800 priemerných domácností.
„Doterajší priebeh testov v etape energetického spúšťania ukazuje pripravenosť technológie, personálu spúšťania, ako aj obslužného personálu. Testovanie prebieha v súlade s harmonogramom,“ skonštatoval riaditeľ dokončovania a spúšťania systémov Mochovce 3 a 4 Juraj Krasňanský.
Po vyhodnotení všetkých testov tejto etapy prejde blok na výkonovú hladinu 35 % výkonu reaktora a postupne ju SE budú zvyšovať až na 100 %, s krátkodobými plánovanými odstaveniami podľa harmonogramu uvádzania nového bloku do prevádzky. Úplnú funkčnosť 3. bloku a dosiahnutie projektových parametrov potvrdí úspešné ukončenie fázy 144-hodinového preukazného chodu na plnom, 471-megawattovom výkone.
Druhú turbínu s generátorom pripojili SE k elektrickej sieti v sobotu (4. 2.) večer. Prvú turbínu prifázovali už v utorok (31. 1.) pred polnocou. Tretí blok jadrovej elektrárne dodal do siete od prvého prifázovania už dve gigawatthodiny elektrickej energie, čo je ročná spotreba 800 priemerných domácností. (5. februára)