go to the original language article
Athény (dpa) – Hrozba pre digitálnu infraštruktúru Európy sa ďalej zhoršila. Vyplýva to z novej správy agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA. V správe sa uvádza, že ransomvérový softvér je hrozbou s najväčšími dopadmi v EÚ.
Vysoké škody spôsobené ransomvérom
Ransomvér je špeciálny typ škodlivého softvéru, ktorý prakticky vezme počítač alebo na ňom uložené dáta obetí ako rukojemníka. To znamená: Po infikovaní sú zvyčajne dôležité súbory alebo dokonca celý systém zašifrované alebo zablokované tak, že nie je možné získať prístup. Potom páchateľ požaduje od vlastníka výkupné (anglicky: «ransom») – zvyčajne v kryptomenách ako Bitcoin – a sľubuje, že po zaplatení zruší blokáciu alebo dešifrovanie.
Škody spôsobené hackerskými útokmi sú v týchto prípadoch často obrovské, pretože obete nedokážu obnoviť svoje systémy z záloh.
Množstvo DDoS útokov
Číselne sú však tzv. DDoS útoky v správe ENISA na vrchole. Tvorí ich 77 percent z hlásených incidentov. Útočníci zaplavujú počítače obetí takými veľkými množstvami požiadaviek na dáta, že servery sa zrúti a prestanú fungovať. Pri útokoch typu Denial-of-Service zvyčajne nie sú škody také vysoké ako pri ransomvérových útokoch, pretože po dočasnom útoku servery opäť fungujú. Väčšina DDoS útokov pochádza od «hacktivistov», zatiaľ čo kyberzločinci zohrávali len menšiu úlohu.
Analýza je založená na 4875 incidentoch medzi júlom 2024 a júnom 2025, ako uviedla ENISA v Aténach. Riaditeľ ENISA Juhan Lepassaar povedal: «Zvyšujúca sa závislosť od digitálnych systémov vedie k tomu, že poruchy môžu mať dopad na celé dodávateľské reťazce.»
Verejná správa cieľom kybernetických útokov
Zo správy vyplýva, že verejná správa v EÚ s podielom 38,2 percenta patrí medzi najčastejšie napádané oblasti. V centre pozornosti sú najmä diplomatické a štátne inštitúcie, ktoré sú cieľom hacktivistov a štátom podporovaných skupín v rámci kyberšpionážnych kampaní.
Na druhom mieste je sektor dopravy s 7,5 percenta registrovaných incidentov. Nasledujú digitálne infraštruktúry a služby (4,8 percenta), finančný sektor (4,5 percenta) a priemysel (2,9 percenta).
Umelá inteligencia posilňuje útočné stratégie
Znepokojujúce je podľa odhadu ENISA zvýšené využívanie umelej inteligencie. Viac ako 80 percent globálne sledovaných aktivít sociálneho inžinierstva je už podporovaných AI, uvádza sa v správe agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť so sídlom v Aténach. Pri sociálnom inžinierstve sú napríklad falošné pokyny od nadriadených generované pomocou AI («Boss-Mails»), ktoré zamestnancov podnecujú k prevodu vysokých súm útočníkom. (1. október)