Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Štrasburg/Bratislava – Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu schválili nový nástroj na podporu partnerov EÚ na západnom Balkáne a zvýšenie rozpočtu EÚ na rok 2024 o 5,8 miliardy eur, najmä na podporu Ukrajiny. Slovenskí europoslanci z viacerých politických frakcií pre TASR uviedli, že EÚ má pomáhať Ukrajine aj prostredníctvom výnosov zo zmrazených ruských aktív, ale pri tejto téme musí dbať na medzinárodné právo.
Ivan Štefanec (KDH/EPP), vedúci slovenskej delegácie EPP v europarlamente verí, že tieto zdroje treba využiť čo najskôr. Pripomenul, že v EÚ je konsenzus na tom, že skonfiškované zdroje ruskej centrálnej banky treba použiť v prospech Ukrajiny, na čo už existuje aj právny rámec. „Je to aj politické rozhodnutie, na čo budú tieto peniaze použité. Doteraz spor medzi štátmi bol, či sa použijú až na povojnovú obnovu Ukrajiny, alebo už teraz. Dnes prevažuje názor, že tie peniaze treba poslať čo najskôr, lebo situácia na Ukrajine je kritická a Ukrajinci potrebujú zlepšiť svoju obranu,“ vysvetlil.
Vladimír Bilčik (nezávislý/EPP) zdôraznil, že Rusko ako agresor a hlavný vinník vojny na Ukrajine pokračuje v bombardovaní a ničení kritickej infraštruktúry a za tieto činy musí platiť. „Máme množstvo ruských aktív, ktoré sú v európskom priestore, v našich finančných inštitúciách. Dlho sme hľadali právne schodnú cestu, aby sme sa s k tým peniazom dostali, to sa podarilo, a preto musíme tie zdroje využiť naplno,“ upozornil. Tvrdí, že základom pre obnovu Ukrajiny je koniec vojny aj to, aby skončila úspešne z pohľadu Ukrajiny. Výnosy z ruských aktív by podľa neho mali ísť aj na účely obrany, lebo obranyschopnosť je priamo spojená s budúcou obnovou štátu.
Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) si pozrela vyjadrenia ministrov financií z viacerých krajín EÚ a tvrdí, že je to komplikovaná a zmätočná téma. „Nie som proti tomu, aby sme využili zmrazené finančné zdroje, musíme mať ale právnu istotu, že ak to urobíme, tak v budúcnosti to neohrozí aktíva, ktoré majú iné štáty v EÚ a ktoré sa takýmto rozhodnutím môžu domnievať, že v prípade, ak vznikne nejaká iná konfliktná situácia, tak aj ich finančné zdroje budú zmrazené,“ opísala situáciu. EÚ by podľa nej k tejto veci mala pristupovať racionálne, bez emócií.
Jej stranícky kolega Robert Hajšel (Smer-SD/S&D) pripomenul, že EP tlačí na to, aby sa tieto výnosy využili pre Ukrajinu. Ako však dodal, z pohľadu medzinárodného práva je to kontroverzná záležitosť. „S takýmto kontroverzným vyhlásením by mali súhlasiť všetky členské štáty. Viaceré z nich majú problém s tým, za akých podmienok možno siahnuť na majetok niekoho iného, aj keď ide iba o výnosy zo stoviek miliárd zmrazených aktív,“ spresnil. Dodal, že bude na slovenskej vláde, ako sa v tejto veci dohodne s inými vládami, avšak najpodstatnejšia časť zmrazených aktív sa týka bánk v krajinách ako Belgicko, Nemecko, Francúzsko či Španielsko.
Michal Wiezik (PS/RE) skonštatoval, že je absolútne prijateľné naplno využiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny. Jednak do tej miery, aby sa Kyjev dokázal efektívne brániť voči ruskej agresii, a po ukončení vojny aj na obnovu krajiny. „Je to spravodlivé a sú to prostriedky, ktoré lepšie využitie nenájdu,“ odkázal. (25. apríla)
Redakčnú zodpovednosť za publikáciu nesie TASR.