go to the original language article
Luxembursko.- Španielsky minister vnútra, Fernando Grande-Marlaska, obhajoval v utorok povinné „vzájomné“ uznávanie rozhodnutí o návrate migrantov v Európskej únii, oproti iným členským štátom ako Holandsko alebo Francúzsko, ktoré sú za to, aby to bolo dobrovoľné.
Ministri vnútra EÚ budú o tejto záležitosti diskutovať v rámci debaty o návrhu nariadenia o návrate, ktoré ustanovuje spoločný systém pre návraty štátnych príslušníkov tretích krajín v nepravidelných situáciách v EÚ.
Minister vysvetlil v rozhovore pre EFE po príchode na stretnutie, že toto nariadenie o návrate „je doplnkom k migračnému paktu“, ktorý krajiny pripravujú a „malo by byť implementované v celej Európskej únii pred budúcim júnom 2026“.
Pridal, že sa usiluje dosiahnuť „to, čo (…) by sme mohli nazvať spoločným európskym systémom návratu, teda súdne rozhodnutie o návrate v krajine Európskej únie, ktoré má plnú účinnosť v inej krajine Európskej únie“.
Takto, dodal, „iná krajina by realizovala návrat v prípadoch, ktoré boli vyriešené autoritou, dokonca súdnou, ako neprávo na pobyt v Európe“.
Jedným z prvkov, o ktorých sa diskutuje v EÚ, je, či by toto uznávanie malo byť povinné alebo dobrovoľné, pričom krajiny ako Francúzsko a Holandsko sú za to druhé a Španielsko za jeho povinnosť.
„Radi by sme, aby to bolo povinné (…) pretože to je naozaj základ toho, čo je priestor spravodlivosti a slobody,“ inými slovami, „aby rozhodnutie vydané autoritou jednej krajiny malo rovnakú hodnotu v inej krajine“.
Minister zdôraznil, že „zdieľame hodnoty, vytvárame spoločný právny poriadok, ktorý potom implementujeme. To by nevyhnutne malo viesť k povinnosti“.
Podľa Grande-Marlasku je dobrovoľnosť „už stanovená pred dvadsiatimi rokmi v smernici o návrate“.
Španielsko sa snaží, aby „to bolo povinné v predpísanom čase v samotnom nariadení. Teda, aby neexistovali výnimky, ktoré (…) znehodnocujú potrebu dosiahnuť povinnosť v uznávaní rozhodnutí o návrate v (…) krátkom termíne“.
V tomto kontexte vyjadril názor, že by mohol existovať „prechodný čas“, ale že v krátkom období od nadobudnutia účinnosti novej legislatívy by rozhodnutia jednej krajiny mali byť „povinné v akejkoľvek inej krajine EÚ“.
Návrh nariadenia zahŕňa, medzi inými prvkami, spoločné postupy na vydávanie rozhodnutí o návrate, jasné normy týkajúce sa nútených návratov a prísnejšie povinnosti pre navrátených, pokiaľ ide o spoluprácu s národnými orgánmi. (14. október)