go to the original language article
„`html
BRUSEL (ANP) – Aby sme sa vysporiadali s veľkými hrozbami pre Európsku úniu, ako sú vojna a zmena klímy, musia krajiny EÚ lepšie spolupracovať a zdieľať citlivé informácie. Uviedol to bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö pri prezentácii správy o európskej obrane. Niinistö vypracoval správu na žiadosť Európskej komisie.
„Musíme sa naučiť dôverovať si navzájom,“ povedal Niinistö. Táto dôvera by nemala existovať len v rámci krajín, ale aj cez hranice štátov. „Ak členský štát stratí svoju bezpečnosť, máme všetci problém.“
Správa o európskej civilnej a vojenskej pripravenosti sa nezaoberá len hrozbami pochádzajúcimi od zahraničných mocností alebo zmenou klímy, ale spomína napríklad aj pandémie. Prítomnosť všetkých týchto hrozieb „naznačuje dlhšie obdobie zvýšeného rizika a veľkej neistoty pre úniu“. To platí najmä v prípade, keď sa hrozby objavia súčasne, ako sú záplavy v kombinácii s kybernetickým útokom.
Správa zdôrazňuje, že riešenie týchto problémov nie je len otázkou vlád, ale aj podnikov a celého obyvateľstva, „aby Európska únia a jej členské štáty mohli fungovať za všetkých okolností“.
Jedným z mnohých ďalších odporúčaní je zriadenie siete proti sabotážam, na ktorú sa môžu členské štáty EÚ obrátiť, ak náhle utrpia škody na dôležitej infraštruktúre.
Von der Leyen požiadala v marci Niinistöho, aby vypracoval správu ako reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu. Výber padol na fínskeho politika Niinistöho, pretože Fínsko má nielen dlhú tradíciu silnej armády, ale aj nepretržitého vzdelávania vlastného obyvateľstva o ďalších možných hrozbách, ako je dezinformácia.
Odporúčania zo správy sa stanú základom pre ďalšiu Európsku komisiu, ktorá bude možno začínať 1. decembra. Niinistöve myšlienky o riešení európskych hrozieb sú už zahrnuté v popisoch funkcií prichádzajúcich eurokomisárov, uviedla predsedníčka komisie Ursula von der Leyen pri prezentácii správy.
(30. október 2024)
„`