Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Prezidentka Čaputová verí, že NATO na samite poskytne Ukrajine víziu členstva
BRATISLAVA – Prezidentka SR Zuzana Čaputová verí, že NATO poskytne Ukrajine na samite vo Vilniuse víziu budúceho členstva. Obnovu Ukrajiny považuje za veľkú príležitosť pre slovenské firmy. Hovorí o výborných bilaterálnych vzťahoch krajín. Poukázala aj na rozvíjajúcu sa spoluprácu, napríklad pri vývoji húfnice. Uviedla to po piatkovom (7. júla) rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý poďakoval Slovensku za podporu, humanitárnu i vojenskú pomoc.
„Ako krajina chceme, aby vo vzťahoch medzi krajinami fungovali pravidlá, medzinárodné právo a nie princíp hrubej sily. To je aj dôvod, prečo podporujeme vašu krajinu v rôznych ohľadoch – ekonomicky, humanitárne, ale aj vojensky. Ako obeť nevyprovokovanej agresie máte pri vašej sebaobrane plné právo takúto podporu od nás očakávať,“ vyhlásila Čaputová smerom k Zelenskému. Vyzdvihla pomoc občanov SR a mimovládnych organizácií ľuďom z Ukrajiny. Prezidentka podporila mierové iniciatívy, ktoré by mali viesť k spravodlivému mieru s rešpektom k suverenite Ukrajiny a jej územnej celistvosti. Podporu vyjadrila aj Zelenského mierovej iniciatíve, ktorú označila za perspektívne riešenie ruskej agresie.
Zelenskyj sa v piatok na svojej návšteve Slovenska stretol aj s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom. Ten po stretnutí povedal, že Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO skôr, než na jej území nebude mier. Zároveň poďakoval Ukrajine, že bojuje aj za Slovensko. Premiér SR Ľudovít Ódor potvrdil pokračovanie podpory Ukrajine. So Zelenským hovoril podporných opatreniach pre slovenských podnikateľov, ktorí chcú v budúcnosti investovať na Ukrajine alebo sa spolupodieľať na jej obnovení.
Minister obrany Sklenár pomenoval najdôležitejšie témy samitu NATO vo Vilniuse
BRATISLAVA – Pre Slovensko budú na nadchádzajúcom samite NATO vo Vilniuse 11. a 12. júla najdôležitejšími témami posilňovanie schopnosti Aliancie reagovať na prípadný ozbrojený útok voči niektorému z jej členov, ustanovenie dvoch percent HDP na obranu ako minima a vzťah Ukrajiny a NATO. Minister obrany Martin Sklenár to uviedol vo štvrtok 7. júla po rokovaní vlády.
Ktorákoľvek členská krajina Aliancie by sa podľa Sklenára mala vedieť v prípade ozbrojeného útoku spoľahnúť, že NATO bude schopné zareagovať a obrániť spojenca. Ako avizoval Sklenár, pre Slovensko to bude znamenať aj postupné zvyšovanie schopnosti prijať na svojom území viacero vojakov zo zahraničia, aby sa mohli pripravovať aj na obranu SR s využitím systému kolektívnej obrany.
„Neznamená to, že nevyhnutne okamžite po samite sa u nás začne zvyšovať počet vojakov. Skôr sa chceme sústrediť na budovanie infraštruktúry, zásob a dohôd o vojenskej mobilite, teda o schopnosti rýchlo prepraviť vojakov,“ upozornil minister. Dve percentá HDP na obranu sa majú stať pre členské krajiny minimom. „Očakáva sa, že investície, ktoré sú potrebné najmä v krajinách, ako je SR, ktoré majú veľký vnútorný dlh v oblasti obrany, si budú vyžadovať viac ako dve percentá HDP na obranu,“ vysvetlil.
Témou samitu bude aj situácia na Ukrajine a jej budúcnosť vo vzťahu s NATO. „Z Vilniusu pošleme signál o tom, ktoré kroky by sme si vedeli predstaviť, že by Ukrajina nemusela absolvovať v prístupovom procese po tom, ako bude vyriešený konflikt na jej území,“ avizoval Sklenár. Na samite sa má podľa šéfa rezortu potvrdiť aj rozhodnutie o vytvorení rotačného modelu protivzdušnej obrany v rámci NATO s využitím všetkých spôsobilostí, ktoré majú členské krajiny tak, aby pôsobili tam, kde bude najväčšia hrozba.
MO: Slovenská a ukrajinská firma spoločne pracujú na prototype novej húfnice
BRATISLAVA – Slovenská a ukrajinská firma chcú spoločne postaviť funkčný prototyp novej húfnice. Projekt štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta Defence a Kramatorského závodu ťažkého strojárstva potvrdilo Ministerstvo obrany (MO) SR. Stanovisko TASR poskytla hovorkyňa rezortu Mária Precner.
„Základom by bola platforma zo slovenskej húfnice Eva, ukrajinská strana by sa podieľala na integrovaní technických riešení osvedčených pri bojovom nasadení na fronte,“ načrtla hovorkyňa. Ako dodalo ministerstvo, ide o ďalší perspektívny projekt slovenského obranného priemyslu, ktorý môže do budúcnosti znamenať dlhodobú spoluprácu, výrobu a na to nadväzujúce výhody z pohľadu ekonomiky a zamestnanosti.
Precner neskôr uviedla, že prvá zo 16 objednaných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu bude vyrobená do konca júla. „Všetkých 16 kusov bude Ukrajine odovzdaných do konca roka 2024,“ doplnila hovorkyňa.
Bratislava: Hlavné mesto posilní spoluprácu s UNHCR pri pomoci utečencom
BRATISLAVA – Hlavné mesto SR Bratislava posilní spoluprácu s Úradom vysokého komisára ONS pre utečencov (UNHCR). Vyplýva to z listu o porozumení medzi oboma stranami, ktorého návrh schválilo bratislavské mestské zastupiteľstvo. Ide o posilnenie v oblasti ochrany a začleňovania žiadateľov o azyl, utečencov vrátane osôb s dočasným útočiskom a osôb bez štátnej príslušnosti a poskytovania služieb pre nich.
„Aktuálna pretrvávajúca mimoriadna humanitárna situácia z dôvodu vojny na Ukrajine si vyžaduje okrem krízových riešení aj udržateľnejšie riešenia v strednodobom a dlhodobom horizonte,“ konštatuje dôvodová správa. Z tohto dôvodu sa javí ako užitočné vytvárať spolupráce s aktérmi podporujúcimi aktivity na lokálnej úrovni. List o porozumení preto umožňuje preskúmavať ďalšie možnosti a prehlbovanie spolupráce aj s ohľadom na finančné možnosti zmluvných strán, teda hlavným mestom a UNHCR. Cieľom je aj podpora miestnych komunít a komunikácia s nimi pri podpore sociálnej súdržnosti a integrácie príjemcov.
Bratislava je dlhodobo mestom, kde žije v porovnaní s ostatnými mestami na Slovensku relatívne vysoký počet cudzincov. K januáru 2020 žilo podľa dát z opendata.bratislava.sk na jeho území viac ako 38.000 cudzincov z viac ako 140 krajín sveta. Percentuálny podiel cudzincov v meste sa pohyboval približne na úrovni ôsmich percent. Z celoslovenského pohľadu žila v Bratislave viac ako štvrtina všetkých cudzincov. Podiel ľudí s udelenou medzinárodnou ochranou (utečenci, osoby s doplnkovou ochranou) bol však malý, čo sa zmenilo po vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu. Ku koncu mája tohto roka malo na území hlavného mesta evidovaný tolerovaný pobyt (udelené dočasné útočisko) 32.597 osôb z Ukrajiny. (9. júla)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.