Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.SR chýba stratégia presadzovania Slovákov v európskych inštitúciách
Bratislava – Od vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) chýba ucelená stratégia cieľavedomého presadzovania Slovákov v európskych inštitúciách. SR tak patrí medzi najslabšie zastúpené členské štáty, pokiaľ ide o obsadzovanie riadiacich a rozhodovacích pozícií. Vyplýva to z Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023, ktorú schválila vláda na svojom stredajšom zasadnutí.
„Zvýšenie zastúpenia občanov SR v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach má zásadný význam pre presadzovanie slovenských národnoštátnych záujmov na pôde Európskej únie v rámci jednotlivých politík,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v materiáli.
V štruktúrach Únie podľa správy vlani pracovalo 826 Slovákov. V Európskej komisii malo minulý rok Slovensko 473 občanov, v Európskom parlamente 202. V Rade Európskej únie bolo 82 Slovákov, vo Výbore regiónov 16, v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore 19 a v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť 34 občanov SR. V európskych inštitúciách pôsobilo 31 dočasne vyslaných národných expertov.
Minulý rok podpísala SR s Komisiou Akčný plán o geografickej rovnováhe pre Slovensko. „Plán predpokladá prijatie viacerých odporúčaní s cieľom zvýšiť zastúpenie slovenských občanov v inštitúciách, orgánoch a agentúrach Európskej únie a umožniť väčšiemu počtu zamestnancov štátnej a verejnej správy získať pracovné skúsenosti z fungovania inštitúcií a tvorby európskych politík,“ priblížil rezort v správe.
Dopĺňa, že v rámci opatrení ráta plán s prijatím národnej stratégie, ktorá má za cieľ zvrátiť nepriaznivý stav, a to zvýšením povedomia a informovanosti verejnosti o pracovných príležitostiach v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ. Súčasťou národnej stratégie by malo byť prijatie koncepcie zameranej na skvalitnenie štátnej správy pri výkone európskej agendy a zmenu nepriaznivého trendu pri presadzovaní Slovákov v inštitúciách Únie.
K hlavným cieľom koncepcie patrí podľa správy zvýšenie zastúpenia Slovákov na úroveň odporúčanej kvóty 1,8 percenta do roku 2030. Taktiež sa má zvýšiť informovanosť zamestnancov štátnej a verejnej správy a verejnosti o pracovných pozíciách v inštitúciách EÚ. Má sa poskytovať systematická odborná príprava pre všetkých záujemcov o účasť vo výberových konaniach do štruktúr EÚ, ako aj politickú podporu pre kandidátov na riadiace pozície v prioritných oblastiach európskych politík. Zabezpečiť sa má aj nový spôsob financovania vysielania národných expertov do európskych inštitúcií.
Zámerom pripravovanej koncepcie je zároveň nastaviť štátnu a verejnú správu v dostatočnom časovom predstihu na výkon druhého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ v roku 2030. (6. marca)
PS predstavilo kandidátku do eurovolieb, má ambíciu ich vyhrať
Bratislava – Hnutie Progresívne Slovensko má ambíciu vyhrať tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu. Vyhlásil to predseda hnutia Michal Šimečka na stredajšom predstavení kandidátnej listiny. Cieľom je podľa neho získať aspoň štyri mandáty. Jednotkou kandidátky PS bude Ľudovít Ódor, nasleduje Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Michal Wiezik.
„Kandidátka je plná slušných ľudí, odborníkov, takí, ktorí sú odhodlaní od prvej sekundy robiť v prospech Slovenska a ukazovať na Západe, kam patríme,“ vyhlásil volebný líder Ódor. Ako načrtol, už teraz pripravujú programové tézy, ktorými hlavnými prioritami sú budúca generácia, európske ukotvenie Slovenska a konkurencieschopnosť Slovenska. Tvrdí, že naši partneri musia vidieť, že Slovensko nie je len premiér Robert Fico.
Šestkou kandidátky bude Lucia Yar, nasleduje Miroslav Kocúr, Vanda Rogovská, Krisztián Váradi, Lucia Francescato, Andreas Rusnák, Sofia Karina Trommlerová, Marek Štefanisko, Mária Kočnerová a Martin Poliačik.
Šimečka vyzdvihol, že hnutie sa postavením kandidátky neoslabuje, ale, naopak, do politiky sa dostávajú noví ľudia. Ako tiež ocenil, do Európskeho parlamentu nekandiduje nikto z klubu PS v Národnej rade SR. Kandidáti podľa neho nejdú do europarlamentu oddychovať. Ako podotkol, sú to aktívni odborníci, nie vyslúžilí politici. Slováci budú 8. júna voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie. (6. marca)
Kandidátku Smeru-SD do eurovolieb povedie M. Beňová, nasleduje Ľ. Blaha a E. Kaliňák
Bratislava – Smer-SD povedie do volieb do Európskeho parlamentu (EP) terajšia europoslankyňa Monika Beňová. Na druhom mieste bude podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha a tretie miesto kandidátky obsadí Erik Kaliňák. Na tlačovej konferencii o tom informoval premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico.
„Toto nie je žiadna hra, aby ste si nemysleli, že nastavujeme nejaké známe politické tváre, ktoré budú na seba ťahať hlasy a potom sa vzdajú výsledku a zostanú tam, kde sú,“ podotkol Fico. Deklaroval, že Blaha a Kaliňák sa po zvolení do EP vzdajú svojich mandátov v Národnej rade SR a odídu do Bruselu.
Na kandidátke Smeru-SD bude aj právnička Judita Laššáková, súčasná europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová či Gabriel Döme. Budú na nej aj ďalší kandidáti za jednotlivé kraje, priblížil Fico.
Od zvolených europoslancov bude očakávať, aby sa jasne stavali k téme reformy Európskej únie (EÚ), pokiaľ ide o návrhy na zefektívnenie rozhodovania. Pre Smer-SD bude červenou čiarou odobratie práva veta pre niektoré členské štáty. „Poslanci za Smer-SD budú jednoznačne opakovať, že hneď ako bude odobraté ktorémukoľvek členskému štátu právo veta, tak je to začiatok konca EÚ,“ skonštatoval Fico.
Deklaroval, že v téme migračnej politiky budú presadzovať, aby žiadny nelegálny migrant neprekročil hranice Slovenska. Nelegálna migrácia sa podľa predsedu Smeru-SD musí riešiť v krajinách, kde vzniká. Fico poukázal na to, že ďalšou veľkou témou bude rozširovanie EÚ. Poslanci za Smer-SD budú v tomto prípade strážiť, aby na vstup krajiny do Únie nedostávali prednosť politické kritéria. V oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky očakáva ochranu národno-štátnych záujmov.
„Považujeme členstvo Slovenska v EÚ za úspešný príbeh. Nie sme nadšení, kto dnes má v rukách Európsku úniu, ale projekt EÚ je správny a veľmi dobrý,“ uviedol Fico. Kampaň chce Smer-SD odštartovať 1. mája. Zúčastní sa nej podľa Fica celé vedenie Smeru-SD bez ohľadu na to, či niekto kandiduje do parlamentu, alebo nie. (7. marca)
Prezidentka SR Čaputová hovorila v Bruseli o útokoch na ženy vo verejnom živote
Brusel – Aj na Slovensku často dochádza k slovným útokom a psychologickému nátlaku na ženy vo verejnom živote. Okrem političiek sa to týka aj novinárok, aktivistiek, umelkýň či vedkýň. To odrádza ženy a dievčatá od účasti na riešení vecí verejných. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová to prostredníctvom videoprenosu uviedla v stredu na konferencii „Ženy vo verejnom živote“, ktorú pripravila podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Věra Jourová. Informuje o spravodajca TASR.
Konferencia bola zameraná na účasť žien v politike a vo verejnej diskusii a na fenomén odchodu žien z verejného pôsobenia v dôsledku prejavov nenávisti a vyhrážok a to aj v online prostredí.
Na vzniku konferencie má svoj podiel aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá podľa vlastných slov roky čelí nenávistným útokom, najmä v online prostredí. Účastníkom predstavila svoju osobnú skúsenosť s urážkami, vyhrážkami a očierňovacou kampaňou aj zo strany iných politikov a oligarchov voči jej osobe počas pôsobenia v politike. „Potrebujeme nájsť riešenia, aby hrubé správanie voči političkám, novinárkam, lekárkam a ďalším z nás, ktoré si dovolia otvoriť ústa o problémoch v spoločnosti, neprechádzalo bez povšimnutia a beztrestne,“ odkázala Nicholsonová.
„Mňa veľmi znervózňuje, že ženy ako prezidentka Čaputová alebo niektoré ministerky členských štátov EÚ verejne oznamujú, že majú toho dosť, že sa boja o rodiny a preto končia v politike. To je len špička ľadovca,“ povedala Jourová novinárom. Spresnila, že sa to netýka len žien v politike, ale aj v ostatných sférach pôsobnosti. Upozornila na to, že ženy, ktoré sa odvážia to oznámiť sa stávajú terčom nevyberaných útokov.
Zároveň dodala, že predmetom nenávistných útokov sú aj politici, s tým rozdielom, že pri mužoch sa útoky týkajú ich činnosti, kým u žien sa útočí na ich ženskosť v podobe vzhľadu alebo sa vyhrážajú členom ich rodiny. „To je taký silný impulz pre ženy, že sa postupne vytrácajú z politiky. Nemáme presné dáta, ale denne počúvame, že dochádza k takémuto organizovane neorganizovanému násiliu, najmä v online priestore. Že sa to stáva dôvodom úteku žien z verejného života,“ opísala situáciu.
Podľa Jourovej je to strata pre politiku a pre spoločnosť ako takú. Aj preto sa rozhodla zorganizovať konferenciu, rozprúdiť debatu a pokúsiť sa o iniciatívy v rámci exekutívy EÚ. (7. marca)
Redakčnú zodpovednosť za publikáciu nesie TASR.