Stančík: SR v otázke migrácie požaduje prísnu ochranu vonkajších hraníc EÚ
BRUSEL — Slovensko je pri diskusiách o migrácii, ktorým sa budú venovať aj lídri EÚ na summite Európskej rady 9. a 10. februára, konštruktívny partner a presadzuje prísnejšie kontroly na vonkajších hraniciach EÚ, povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Andrej Stančík v pondelok po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. „Rovnako sme za to, aby EÚ tlačila na tretie krajiny, aby boli readmisné dohody dodržiavané. A aby EÚ využívala všetky možné prostriedky na to, aby spolupráca s tretími krajinami bola konštruktívna,“ dodal.
Podľa Stančíka je to pozícia viacerých členských krajín pred summitom, hoci pravdou je aj to, že niektoré štáty vyzývajú Európsku komisiu, aby zmenila svoj prístup a povolila financovanie plotov alebo iných fyzických bariér na vonkajších hraniciach Únie. Stančík diskusie o výstavbe plotov označil za pochopiteľné. Pozícia Slovenska je zameraná hlavne na sprísnenie kontroly vonkajších hraníc EÚ, pripustil však, že o ďalších možnostiach sa stále diskutuje, aj keď diplomati v pondelok tieto „technické detaily“ neriešili.
MV: Slovensko vysiela do Turecka desať hasičov a päť horských záchranárov
BRATISLAVA – Slovensko vysiela do Turecka desať príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) zo Záchrannej brigády v Žiline a päť horských záchranárov spolu so špeciálne vycvičenými psami. Zložky rezortu vnútra budú v krajine pátrať, zachraňovať a pomáhať osobám, ktoré zasiahlo zemetrasenie. TASR o tom informovala v pondelok hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.
Slovensko vyslaním pomoci zareagovalo na požiadavku zo strany európskeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie (ERCC). Prepravu záchranných zložiek do tureckého mesta Adana komplikuje mimoriadne silné sneženie v oblasti. Vybudovanie vyslaných tímov z HaZZ a Horskej záchrannej služby podporila Európska únia prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia v rámci realizácie projektu MUSAR – pátracie a záchranárske činnosti stredného rozsahu v mestskom prostredí a projektu Horský špecializovaný záchranný modul.
M. Zeman: Verím, že s mojím nástupcom budú pokračovať naše veľmi dobré vzťahy
ŠTRBSKÉ PLESO – Prezident ČR Miloš Zeman v utorok počas svojej rozlúčkovej návštevy Slovenskej republiky vyjadril presvedčenie, že s jeho nástupcom budú pokračovať veľmi dobré vzťahy so Slovenskom. Zeman sa v utorok vo Vysokých Tatrách stretol so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Neskôr absolvoval stretnutia s bývalými prezidentmi SR, či s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽANO). V stredu ho prijal predseda Národnej rady SR Boris Kollár.
Čaputová v utorok na spoločnej tlačovej konferencii ocenila, že si Zeman na rozlúčkovú návštevu vybral práve Vysoké Tatry. „Táto návšteva je výnimočná práve tým, že je posledná pri výkone funkcie pána prezidenta aj z hľadiska našej spolupráce. Počas štyroch rokov je toto stretnutie naše trináste v poradí. Som vďačná za spoluprácu, ktorú sme počas tohto neľahkého obdobia mali. Mnohokrát sme mali aj rozdielne názory na niektoré veci, veľmi si však cením, že sme sa o nich vždy mohli porozprávať vo veľmi otvorenej a vzájomne sa rešpektujúcej atmosfére,“ zhodnotila Čaputová.
Vyzdvihla kvalitu česko-slovenských vzťahov, ktorá sa podľa nej ukázala najmä v situáciách, keď si bolo potrebné navzájom pomáhať. „Česká republika velí mnohonárodnej bojovej skupine na Slovensku, spolu s Poľskom chráni naše nebo, slovenskí hasiči pomáhali pri ničivých požiaroch v Čechách a našli by sme mnoho iných príkladov, keď vzájomná pomoc bola samozrejmosťou,“ dodala prezidentka, ktorá verí, že tejto oblasti budú obe krajiny pokračovať aj naďalej.
S českým prezidentom počas posledného stretnutia hovorili o témach regionálnej spolupráce v rámci V4, tiež o vojne na Ukrajine, kde podľa Čaputovej obe krajiny zdieľajú totožné postoje. „Vaším odchodom končí jedna éra českej politiky a začína sa nová kapitola. Verím, že čas, ktorý budete tráviť po výkone funkcie, bude pre vás plodný a užitočný,“ uzavrela Čaputová. (7. februára)
Vláda: NATO negatívne hodnotí oneskorenie ťažkej mechanizovanej brigády
BRATISLAVA – NATO oceňuje zvyšovanie obranných výdavkov SR s cieľom naplniť záväzok vynakladať dve percentá HDP na obranu. Negatívne hodnotí termín ukončenia budovania ťažkej mechanizovanej brigády. Vyplýva to z informácie o hodnotení obranných plánov SR za obdobie rokov 2021 a 2022, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
Hodnotiaca správa podľa rezortu obrany uznáva určitý nedávny pokrok. Zároveň však konštatuje, že „priority obranného plánovania SR a NATO zostávajú v praxi nie dosť dobre zosúladené, predovšetkým z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich oneskorení modernizačných projektov, nízkej personálnej naplnenosti a nedostatočného financovania v minulosti“. Rezort očakáva ďalšie hodnotenie v roku 2024 pozitívnejšie vzhľadom na nedávny podpis zmlúv na bojové obrnené vozidlá 8×8 a na pásovú techniku, ďalšie prebiehajúce a pripravované dodávky techniky i plánovaný nárast počtu profesionálnych vojakov a investícií do obrany.
Aliancia v správe kritizuje oneskorenie ťažkej mechanizovanej brigády, ktorá je pre Slovensko v rámci cieľov spôsobilostí hlavnou prioritou. „SR bude schopná poskytnúť ťažkú mechanizovanú brigádu až od roku 2035. Vzhľadom na fakt, že Slovenská republika prijala záväzok poskytnúť túto jednotku od roku 2018 v silách nižšej pripravenosti a od roku 2027 v silách vyššej pripravenosti, ide o veľmi výrazné oneskorenie,“ vysvetlil rezort.
Správa NATO tiež uvádza, že SR splní väčšinu cieľov spôsobilostí z oblasti vzdušných síl. Slovensko tiež podľa materiálu kvantitatívne, aj keď s určitými kvalitatívnymi obmedzeniami, plní oba svoje ciele spôsobilosti síl NATO pre špeciálne operácie (SOF). V oblasti podporných jednotiek plní Slovensko ciele s obmedzeniami. V oblasti stabilizácie a rekonštrukcie SR plne implementuje kvantitatívne ciele, z dôvodu limitovaných personálnych kapacít a výcvikových príležitostí však nedisponuje kompletnou požadovanou expertízou.
Úroveň civilnej pripravenosti a odolnosti sa v SR podľa NATO kontinuálne zvyšuje vo väčšine základných požiadaviek. Pozitívne sú hodnotené príspevky SR do operácií a misií a zapojenie sa do posilnenej predsunutej prítomnosti NATO (eFP) a Síl rýchlej reakcie NATO. Materiál pripomína aj ambíciu SR do roku 2035 zvýšiť počet príslušníkov Ozbrojených síl SR približne na 22.000. Upozorňuje však aj na zaznamenaný akútny nedostatok personálu v niektorých oblastiach. Chýbali napríklad vodiči alebo leteckí technici. Poukazuje aj na nízky počet osôb zaradených do aktívnych záloh. (8. február)
ESĽP priznal sťažovateľom v prípade údajného policajného násilia po 20.000 eur
BRATISLAVA – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) skonštatoval porušenie práv v prípade údajného policajného násilia voči rómskym chlapcom. Šestici sťažovateľov priznal po 20.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne všetkým sťažovateľom 11.000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe.
Udalosti sa odohrali v roku 2009 na policajnej stanici v Košiciach. Šiesti chlapci boli vtedy zadržaní pre podozrenie z účasti na lúpeži. „Tvrdili, že na policajnej stanici boli hodení na zem pred štekajúcimi psami bez náhubkov, že niektorí z nich boli psami pohryznutí, že boli bití, kopaní a inak fyzicky a slovne týraní prítomnými policajtmi, a že boli na ich adresu vyslovené komentáre, ktoré sa okrem iného týkali ich rómskeho pôvodu,“ priblížilo ministerstvo. Dokazovať to má aj zvukovo-obrazový materiál.
Neskôr sa pred súd postavili desiati policajti pre trestné činy zneužitia právomoci verejného činiteľa a vydierania spáchané s osobitným motívom (z etnickej nenávisti). Napokon boli po takmer 12 rokoch oslobodení spod obžaloby.
This compilation is an editorial selection based on Tasr’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.