go to the original language article
Európa sa musí urýchlene a rýchlo znovu vyzbrojiť, aby do roku 2030 mala „dôveryhodný odstrašujúci“ mechanizmus, povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Vo svojom prejave v Kodani predsedníčka Komisie načrtla štyri hlavné priority dlho očakávanej bielej knihy o európskej obrane, ktorú Komisia predstaví, a potrebu znovuzbrojenia Európy do roku 2030 – plán, ktorému Komisia hovorí „Readiness 2030“ (Pripravenosť 2030). „Do roku 2030 musí mať Európa silnú európsku obrannú postoj. „Readiness 2030“ znamená znovu vyzbrojiť a rozvíjať naše schopnosti, aby sme mali dôveryhodnú odstrašenie,“ povedala von der Leyenová.
Prvou prioritou – a zároveň najdôležitejšou – je zvýšenie obranných výdavkov. „Obranné výdavky členských štátov sa zvýšili o viac ako 31 % od roku 2021. To je dobré – ale nie dosť, pretože sú podstatne nižšie ako príslušné výdavky USA, Ruska a Číny,“ povedala von der Leyenová. Komisia pred dvoma týždňami predstavila plán na mobilizáciu investícií vo výške 800 miliárd eur do európskej obrany. To zahŕňa nový nástroj – nazývaný „SAFE“ – ktorý môže rýchlo poskytnúť členským štátom pôžičky vo výške 150 miliárd eur na investície do obrany. Súčasne Komisia navrhuje aktiváciu tzv. „Národnej únikovej klauzuly“, aby poskytla členským štátom väčšiu flexibilitu pri zvyšovaní výdavkov na obranu bez porušenia fiškálnych pravidiel, ktoré obmedzujú hranicu deficitu na 3 % HDP. To má potenciál mobilizovať ďalšie obranné výdavky až vo výške 1,5 % HDP, čo znamená približne 650 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov. Súčasne pracuje Komisia na prilákaní súkromného financovania – buď z EIB, alebo z kapitálových trhov.
Druhou prioritou je „nákup viac európskych výrobkov“. Podľa van der Leyenovej „musíme uzavrieť naše schopnostné medzery európskym spôsobom“ do roku 2030, čo znamená „veľkorozmernú celoeurópsku spoluprácu“ na riešenie medzier v prioritných oblastiach, ako je vojenská mobilita, investície do leteckej a protiraketovej obrany, do delostreleckých systémov, munície a rakiet, do dŕonov, do využívania vojenskej umelej inteligencie alebo kvantových počítačov. „Náklady a zložitosť projektov veľkého rozsahu výrazne presahujú kapacity jednotlivých členských štátov,“ povedala predsedníčka Komisie, preto zdôraznila, že spoločné nákupy by sa mali posilniť.
Tretia a „najstrategickejšia“ priorita pre európsku obranu je Ukrajina. Podľa predsedníčky Komisie „musíme urobiť Ukrajinu dosť silnou – ako ‚oceľového ježka‘ – aby bola nestráviteľná pre potenciálneho útočníka“. EÚ už investovala približne 50 miliárd eur do vojenskej podpory a vycvičila viac ako 73 000 ukrajinských vojakov, pričom silná zostáva aj podpora integračnej perspektívy Ukrajiny do EÚ. Von der Leyenová tiež oznámila, že sa vytvorí spoločná Task Force s Ukrajinou, ktorá bude koordinovať vojenskú podporu EÚ a členských štátov.
Štvrtá priorita sa týka posilnenia obrannej priemyselnej základne Európy. Dnes väčšina obrannej investície smeruje mimo Európu, a tento trend musí byť zmenený, začínajúc s investíciami v Európe, povedala von der Leyenová. Avšak, uznala, že obranná priemyselná základna Európy stále má štrukturálne slabiny: ešte stále nie je schopná produkovať obranné systémy a vybavenie v množstvách a rýchlostiach, ktoré potrebujú členské štáty, a zostáva príliš fragmentovaná s dominantnými národnými aktérmi obsluhujúcimi domáce trhy. Podľa Komisie potrebujú spoločnosti stálu tok viacročných objednávok, aby mohli riešiť svoje investície. Na tento účel „vytvoríme Európsky mechanizmus vojenského predaja,“ povedala von der Leyenová.
Na záver, predsedníčka Komisie uviedla, že „sme plne oddaní spolupráci s NATO a Spojenými štátmi. Naša bezpečnosť je nedeliteľná. Preto pracujeme na otvorení nových ciest pre bezpečnosť s Veľkou Britániou a inými partnermi v Európe, v našej susedstve alebo v rámci G7. Od Kanady po Nórsko. A to dokonca aj tak ďaleko ako India a iné časti Ázie“. (18/3/2025)