go to the original language article
EÚ musí zvýšiť výdavky na obranu, preto navrhnem únikovú doložku v pakte stability; to umožní členským štátom výrazne zvýšiť investície do obrany – vyhlásila v piatok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
„Mnoho ľudí v bezpečnostných kruhoch Európy bolo zmätených a niektorí dokonca znepokojení komentármi, ktoré tento týždeň vyjadrili vysokí americkí úradníci. Ale musíme byť tu úprimní a musíme sa vyhnúť pobúreniu a kriku. Ak si vypočujeme podstatu týchto pripomienok, nielenže pochopíme, odkiaľ pochádzajú, ale uznáme, že sú určité pripomienky, s ktorými môžeme súhlasiť“ – povedala predsedníčka EK vo vystúpení na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
V stredu šéf Pentagónu Pete Hegseth podporil v Bruseli myšlienku prezidenta USA Donalda Trumpa, aby zvýšil prah výdavkov na obranu v NATO na 5 %.
„Ako Spojené štáty, tak aj Európska únia chcú ukončenie krviprelievania“ – povedala. Podľa nej, aby sa dosiahol trvalý mier, „Ukrajina by mala získať solídne bezpečnostné záruky“.
„Myslím si, že pokiaľ ide o európsku bezpečnosť, Európa musí urobiť viac“ – zdôraznila von der Leyen.
„Európa musí prispieť viac k diskusii a aby to dosiahla, musíme hľadať rast v európskych výdavkoch na obranu. Preto môžem oznámiť, že navrhnem spustenie únikovej doložky pre obranné investície. To umožní členským štátom výrazne zvýšiť výdavky na obranu“ – oznámila predsedníčka EK.
Doložka umožňuje uvoľnenie pravidiel, ktoré členským štátom nariaďujú udržiavať rozpočtový deficit pod úrovňou 3 % HDP. Bola aktivovaná okrem iného počas pandémie Covid-19.
Takáto výnimka umožní štátom vydávať na obranu bez potreby rozpočtových škrtov v iných oblastiach – tak, aby splnili požiadavky Paktu stability a rastu. Jeho súčasťou je postup v prípade nadmerného deficitu. Tento postup bol minulý rok uplatnený okrem iného na Poľsko, ktoré sa tiež usilovalo o vylúčenie výdavkov na obranu z odhadovania deficitu.
Ako zdôraznila von der Leyenová, použitie únikovej doložky bude musieť prebiehať kontrolovane a podmienečne. „Navrhnem tiež širší balík nástrojov šitých na mieru každého členského štátu, v závislosti od aktuálnej úrovne výdavkov na obranu a fiškálnej situácie“ – oznámila.
„Potrebujeme aj európsky prístup k určeniu našich investičných priorít. To umožní investície do veľmi potrebných obranných projektov“ – povedala.
Predsedníčka EK posúdila, že pád Ukrajiny oslabí tak Európsku úniu, ako aj USA, znásobujúc ich výzvy v Indo-Pacifiku a ohroziac spoločné záujmy oboch strán. „Aby sa tomu predišlo, Európska únia je pripravená spolupracovať s Donaldom Trumpom na zabezpečení trvalého mieru pre Ukrajinu“ – deklarovala.
Von der Leyenová zdôraznila, že je dôležité, aby bol tento mier „dojednaný z pozície sily“, k uľahčeniu čoho – ako poznamenala – sa už jasne zaviazali Spojené štáty. Politička však priznala, že aj Vladimír Putin musí ukázať, že chce ukončiť vojnu a opustil ambície zničiť Ukrajinu.
Predsedníčka EK posúdila, že EÚ musí zmeniť svoje myslenie na krízové myslenie. „Ak je Európa nútená konať, je schopná hýbať horami. Ukázali sme to, keď sme získali vakcíny zachraňujúce životy, riešili energetickú krízu a poskytli bezprecedentnú podporu Ukrajine“ – pripomenula.
Ako poznamenala, Európa urobila historický prelom, keď dodala Ukrajine rekordnú vojenskú a finančnú podporu vo výške 134 miliárd eur, osamostatnila sa od ruského plynu a uvalila na Rusko sankcie, ktoré silno zasiahli ruskú ekonomiku. (14.02.2025)