Vzdušný priestor Slovenska budú okrem Česka a Poľska chrániť aj Maďari
Štrbské Pleso – Do ochrany vzdušného priestoru Slovenska sa zapojí aj Maďarsko. Po rokovaní s partnermi z Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka na Štrbskom Plese o tom na tlačovej konferencii informoval slovenský minister obrany Martin Sklenár. Spolu s ministrom obrany Poľska Mariuszom Blaszczakom, námestníkom českej ministerky obrany Danielom Blažkovcom a maďarským ministrom obrany Kristófom Szalay-Bobrovniczkym zároveň podpísali spoločnú deklaráciu o tomto záväzku.
„Takúto dohodu sme mali doteraz s Poľskom a Českom, títo partneri strážia náš priestor už niekoľko mesiacov. Som rád, že sme takúto dohodu našli aj s Maďarskom o spôsobe jeho zapojenia do tejto iniciatívy,“ uviedol šéf slovenského rezortu. Dodal, že s využitím kapacít a lietadiel všetkých troch krajín môže Slovensko počítať do 31. decembra 2024. „Až kým na Slovensko dorazia objednané lietadlá F-16 a budú schopné vykonávať všetky úlohy na ochranu nášho vzdušného priestoru,“ dodal Sklenár.
Práve v takýchto časoch sa podľa slovenského ministra ukazuje súdržnosť a podpora zo strany našich susedov. Verí, že tieto skúsenosti budú vedieť v budúcnosti v prípade potreby využiť aj v prospech ostatných členov V4. Spolupráca pri ochrane vzdušného priestoru nad Slovenskom bude podľa neho založená na aktuálnych možnostiach danej krajiny. Objasnil, že je do veľkej miery integrovaná na základne osvedčených procesov NATO a podľa národných záujmov. „Vo vzdušnom priestore má vždy konečné slovo Slovensko,“ ubezpečil.
Partneri tiež hovorili o podpore Ukrajiny, situácia na jej území podľa Sklenára zásadne zmenila bezpečnosť aj prístup k tomu, ako dokážeme brániť naše územie i našich spojencov. „Veľmi jasne sme potvrdili, že sa chceme dopracovať k mieru čo najskôr,“ upozornil Sklenár. Na rokovaní sa venovali i júlovému samitu NATO vo Vilniuse, odkiaľ očakávajú jasné stanovisko v prípade akéhokoľvek útoku a z toho vyplývajúce činnosti a úlohy s dôrazom na zlepšovanie vojenskej logistiky.
Blaszczak pripomenul, že dôležitým odkazom spolupráce krajín V4 je aj nasadenie bojovej skupiny v Európskej únii (EÚ), ktorá je v pohotovosti do konca júna, keď jej úlohu prevezmú ďalšie krajiny. „Budujeme interoperabilitu, organizujeme spoločné cvičenia, investovali sme veľa prostriedkov do modernizácie našich obranných síl. Konkrétne do našej armády prinášame nové moderné systémy a taktiež v rámci EÚ máme naše vlastné záväzky spoločnej mobility. Pracujeme na zvyšovaní nášho potenciálu bezpečnostného priemyslu, čo sa týka výroby munície, a naše protiraketové systémy sa veľmi dobre osvedčili aj na Ukrajine,“ zhodnotil poľský minister. Zároveň upozornil na potrebu pomôcť krajine v boji proti agresorovi. Zničenie Kachovskej priehrady považuje len za ďalší dôkaz snahy Ruska posilniť svoje pozície. „Toto mal byť pokus o spomalenie ukrajinskej protiofenzívy, avšak takýmto spôsobom ohrozili životy desiatok tisíc ľudí, my sme zásadne proti tomu,“ skonštatoval Blaszczak.
V súvislosti s pomocou na Ukrajine nezdieľa V4 jednoznačne spoločné názory. Maďari naďalej deklarujú potrebu najmä humanitárnej pomoci a nesúhlasia s dodávkami zbraní. Tento postoj sa podľa maďarského ministra obrany nezmenil ani po zničení Kachovskej priehrady. „Je to ľudská i prírodná katastrofa, ktorej nám je veľmi ľúto. Akákoľvek devastácia by sa mala čím skôr ukončiť pokojom zbraní a takisto aj rokovaniami,“ uviedol.
SR má dlhodobo podpísané zmluvy o spolupráci v oblasti vojenského letectva so všetkými partnermi z V4. Ochranu slovenského neba prevzali spojenci po uzemnení stíhačiek MiG-29. Slovensko v súčasnosti čaká na oneskorenú dodávku nových stíhacích lietadiel F-16, prvé štyri kusy by mali prísť v priebehu budúceho roka.
Hlavnými témami rokovaní V4 v Tatrách bola vzájomná spolupráca a zhodnotenie končiaceho sa slovenského predsedníctva, ktoré SR odovzdá českým kolegom. Sklenár v nedeľu (11. 6.) rokoval aj so štátnou tajomníčkou nemeckého rezortu obrany Siemtje Möllerovou. Po skončení sa stretnutia ocenil pokračujúci záujem Nemecka o bezpečnosť Slovenska, najmä iniciatívu ďalej poskytovať kapacity na posilňovanie spôsobilostí slovenských ozbrojených síl. (12. júna)
Novou veľvyslankyňou SR v Prahe bude Ingrid Brocková
Praha – Novou slovenskou veľvyslankyňou v Prahe bude terajšia štátna tajomníčka na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Ingrid Brocková. Funkciu by mala zastávať od jesene. Potvrdila to v stredu pražskej spravodajkyni TASR. Najvyšší post na slovenskej ambasáde v Prahe je od septembra minulého roka neobsadený.
„Dá sa to potvrdiť, je to už odtajnené, takže áno,“ potvrdila svoje budúce pôsobisko s tým, že už dostala agremán, teda súhlas zo strany ČR. Dodala, že momentálne k tomu prebiehajú formálne úkony. „Keď ubehne ten proces, tak niekedy na jeseň,“ spresnila Brocková, kedy sa ujme novej funkcie.
Na túto pozíciu ju nominoval bývalý šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer, ktorý bol predtým tiež veľvyslancom v Prahe. Na začiatku apríla uviedol, že mu vláda schválila štyri veľvyslanecké nominácie vrátane tej v ČR. „Všetci kandidáti sú len striktne z kariérnej služby – dlhoroční, skúsení, veľmi kvalifikovaní ľudia,“ povedal vtedy Káčer v relácii Hlboká online.
Post slovenského veľvyslanca v Prahe nie je obsadený od vlaňajšieho septembra, keď tam vo funkcii skončil Káčer, aby nastúpil na post ministra zahraničných vecí ako nominant strany SaS namiesto Ivana Korčoka.
Vo funkcii štátnej tajomníčky rezortu diplomacie začala Brocková pôsobiť v apríli 2020, kam ju navrhol vtedajší minister Ivan Korčok. Venovala sa ekonomickej diplomacii, rozvojovej spolupráci, humanitárnej pomoci či vzťahom s medzinárodnými organizáciami.
Na ministerstve zahraničných vecí začala pracovať v roku 1993. V rokoch 2001 – 2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR, odkiaľ sa následne vrátila na rezort zahraničných vecí. Pôsobila na viacerých riadiacich postoch na ministerstve a zastupovala záujmy SR na poste mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Študovala na Slovenskej technickej univerzite, kde získala aj doktorát. Absolvovala tiež postgraduálne štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty a titul Master v medzinárodnej verejnej politike získala aj na Univerzite Johnsa Hopkinsa vo Washingtone. (14. júna)
Praha: Otvorili nové priestory Slovenského inštitútu, vystavuje kostýmovú tvorbu
Praha – V centre Prahy sa v stredu otvorili nové priestory Slovenského inštitútu. Pásku v nich prestrihla aj budúca veľvyslankyňa SR v Prahe Ingrid Brocková. Podujatie bolo spojené s inauguračnou výstavou Tri dámy česko-slovenského kostýmu, ktorú uviedol slovenský herec a režisér Martin Huba. Inštitút výstavu pripravil aj pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej SR a ČR, informuje pražská spravodajkyňa TASR.
„Slovenský inštitút (v Prahe) považujem za jeden z najdôležitejších v rámci siete slovenských inštitútov vo svete, pretože sa nachádza u našich historicky a kultúrne najbližších susedov,“ povedala Brocková. Medzi českou a slovenskou kultúrou podľa jej slov neexistujú hranice, čo potvrdzujú mnohé spoločné projekty slovenských a českých umelcov.
Súčasťou diplomatickej misie Slovenska v ČR je podľa Brockovej snaha zaujať aj mladých, ktorí spoločný štát nezažili. Od založenia inštitútu v roku 1994 je jeho prioritou intenzívne sa Česku otvárať, dodala štátna tajomníčka.
Riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe Ľubica Krénová uviedla, že o nový priestor na Hybernskej ulici sa významne zaslúžili bývalí ministri zahraničných vecí SR Ivan Korčok a Rastislav Káčer, ale aj Brocková.
Aktuálna výstava inštitútu predstavuje tvorbu troch slovenských kostýmových výtvarníčok, ktoré v posledných troch desaťročiach pôsobia v slovenskom a českom umeleckom prostredí – Alexandry Gruskovej, Kataríny Hollej a Kataríny Štrbovej Bielikovej. Všetky tri patria podľa Slovenského inštitútu medzi najoceňovanejšie vo svojom odbore.
Ich prácu vyzdvihol aj herec Martin Huba. Predstava ľudí o kostýmových výtvarníčkach je podľa neho zjednodušená. Zdôraznil, že spektrum ich povinností siaha od predstáv a tvorivej činnosti v ateliéri až k remeselným zručnostiam a manuálnej práci. „Špeciálne na týchto troch dievčatách to obdivujem,“ povedal herec.
Kostýmové výtvarníčky musia byť podľa neho statočné, pretože okrem svojich povinností zápasia aj so samoľúbosťou hercov, vlastnou predstavou režiséra či neschopnosťou mnohých krajčírskych prevádzok. Výstava bude v Slovenskom inštitúte dostupná do 8. augusta. (14. júna)
Obraz Jána Kuciaka už zdobí priestory Európskeho parlamentu v Štrasburgu
Štrasburg – Obraz zavraždeného slovenského novinára Jána Kuciaka od Veroniky Ronaiovej spolu s plastikou takisto zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej sa stal stálou súčasťou umeleckej zbierky Európskeho parlamentu (EP). Obe diela sú umiestnené pri vstupe do jednej z tlačových miestností EP v Štrasburgu. V utorok to pre slovenské médiá uviedol europoslanec Ivan Štefanec (KDH), informuje spravodajca TASR.
„Europarlament bol veľmi aktívny po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Presadil som vtedy rezolúciu spolu s Manfredom Weberom, aby táto vražda bola spravodlivo a dôsledne vyšetrená, aby bolo zaistené nezávislé vyšetrovanie Europolu a Eurojustu,“ uviedol Štefanec.
Pomoc Europolu bola podľa neho zásadná pri analýze technických stôp a výrazne prispela k tomu, aby sa tento zločin vyšetril. Spresnil, že EP pozorne sleduje vývoj na Slovensku spojený s dvojnásobnou vraždou.
Pomoc Europolu bola podľa neho zásadná pri analýze technických stôp a výrazne prispela k tomu, aby sa tento zločin vyšetril. Spresnil, že EP pozorne sleduje vývoj na Slovensku spojený s dvojnásobnou vraždou.
K obrazu, ktorý EP z vlastnej iniciatívy darovala jeho autorka, chce Štefanec pozvať aj rodičov Jána Kuciaka. Štefanec ocenil, že Kuciakovo meno nesú stáže pre mladých novinárov, ktoré ponúka EP. „Na môj podnet sme založili túto tradíciu a stáž pre mladých novinárov nesie meno slovenského novinára, ktorého odkazom je, že novinárska sloboda je dôležitá a hodná ochrany,“ odkázal Štefanec. (13. júna)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.