Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Wlachovský: Prístupový proces krajín západného Balkánu musí napredovať
WACHAU – Prístupový proces krajín západného Balkánu musí napredovať a európska budúcnosť našich susedov je v záujme Slovenska i celej EÚ. Uviedol to v piatok 23. júna minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský na medzinárodnej konferencii Európske fórum Wachau 2023. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Prístupový proces krajín západného Balkánu musí pokračovať a mal by sa zrýchliť,“ povedal Wlachovský počas diskusie s rezortnými partnermi z ČR, Chorvátska a Rakúska. Ministri zdôraznili význam politiky rozširovania EÚ ako významného geostrategického nástroja a vyjadrili podporu dynamickejšiemu pokračovaniu postupnej integrácie krajín západného Balkánu do EÚ. „Sme pripravení na posilnený politický dialóg, zdieľanie skúseností pri zavádzaní potrebných reforiem aj prehĺbenie praktickej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu,“ uviedol Wlachovský.
Politiku rozširovania slovenský minister podľa svojich slov považuje za jeden z najúspešnejších projektov EÚ. „Zatiaľ čo vskutku správne a opodstatnene podporujeme Ukrajinu, ktorá aj s našou pomocou čelí ruskej agresii, nezabúdame ani na našich susedov na západnom Balkáne,“ uviedol. Prístupový proces v sebe podľa neho nesie obrovský transformačný potenciál, ktorý je na prospech celej EÚ. Dodal, že je dôležité, aby nestratil na dynamike a aby EÚ ostala otvorená každej krajine, ktorá splní podmienky potrebné pre vstup.
Premiér SR Ódor v Paríži diskutoval aj o pomoci krajinám s rozvíjajúcou sa ekonomikou
BRATISLAVA – Klimatické zmeny, ako financovať zelené, moderné technológie a ako do boja so zmenou klímy zapojiť súkromný sektor. To boli hlavné témy dvojdňového samitu v Paríži, na ktorom Slovensko zastupoval dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. V piatok o tom informoval Úrad vlády (ÚV) SR. Na konferencii pod názvom Nový globálny finančný pakt diskutoval aj o možnom odpustení časti dlhu krajinám s reformným programom Medzinárodného menového fondu (MMF), aby dokázali lepšie čeliť ekonomickým dôsledkom prírodných katastrof.
Dlh rozvojových ekonomík a krajín s rozvíjajúcim sa trhom dosiahol v roku 2021 viac ako 6000 miliárd dolárov, čo je takmer 65 % nárast za uplynulé desaťročie. Čiastočne za tento nárast môžu pandemické opatrenia či pomoc alebo klimatická zmena. „Tak, ako Slovensko po páde predchádzajúceho režimu potrebovalo istú mieru solidarity zo Západu a potrebovali sme projekty, z ktorých benefituje aj jedna, aj druhá strana, dnes potrebujeme dlhovú situáciu dostať pod kontrolu nielen v eurozóne, ale aj v týchto zraniteľnejších krajinách,“ zhodnotil Ódor.
Premiér sa v Paríži sa stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a lídrami Európy, Afriky, Karibiku, južnej Ameriky a Ázie. „Z hľadiska klímy je veľmi krátkozraké sústrediť sa len na Európu a práve tento samit sa snažil do diania vtiahnuť aj krajiny, s ktorými sa menej diskutuje, či sú to krajiny Afriky alebo Latinskej Ameriky,“ priblížil Ódor. Na samite sa podľa neho intenzívne diskutovalo o tom, cez aké mechanizmy by sme týmto krajinám mohli pomôcť zvýšiť životnú úroveň tak, aby to čo najmenej išlo na úkor klimatických zmien. Rovnako aj o tom, ako by sme mohli krajinám pomôcť technologicky a ako zreformovať medzinárodný rámec inštitúcií, aby sa mohol do financovania viac zapojiť súkromný kapitál. (23. júna)
Premiér SR je o situácii v Rusku informovaný, zasadne bezpečnostná rada
BRATISLAVA – Premiér Ľudovít Ódor je o situácii v Ruskej federácii priebežne informovaný, budúci týždeň zasadne aj Bezpečnostná rada SR. Pre TASR to uviedol jeho hovorca Peter Majer. Občanom predseda vlády odporúča, aby sa riadili pokynmi Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. To občanom neodporúča do Ruska cestovať.
„Predseda vlády je o situácii v Ruskej federácii priebežne informovaný. Je v intenzívnom kontakte s ministrami zahraničných vecí a obrany, a rovnako aj s medzinárodnými partnermi. Dianie budeme naďalej monitorovať a analyzovať. Na budúci týždeň zasadne aj Bezpečnostná rada SR,“ uviedol hovorca predsedu vlády. Občanom premiér radí sledovať odporúčania rezortu diplomacie. „Tým, ktorí sa už na území Ruskej federácie zdržiavajú, odporúča dôsledne dodržiavať pokyny miestnych bezpečnostných služieb a vyhýbať sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí a verejným zhromaždeniam,“ dodal hovorca. (24. júna)
UNB: Lekári z ružinovskej nemocnice operujú trojklanný nerv unikátnou metódou
BRATISLAVA – Lekári z bratislavskej nemocnice Ružinov operujú trojklanný nerv unikátnou metódou. Operácia prebieha v kritickej oblasti mozgu. Dôraz sa pri nej kladie na šetrný prístup a využívanie moderných technológií. TASR o tom informovala Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB), pod ktorú zariadenie patrí.
„Neuralgia trojklanného nervu je natoľko bolestivý stav, že bolesti obmedzujú pacienta pri denných činnostiach, akými sú jedenie či rozprávanie. (…) Spúšťačom bolestí môže byť prežúvanie (často pacienti kvôli tomu nejedia a hladujú), rozprávanie či ľahký dotyk tváre. V prípade, ak sa preukáže takýto nález na magnetickej rezonancii, je možné pacienta operovať a zbaviť ho nepríjemných bolestí,“ priblížila.
Počas operácie je pod operačným mikroskopom nutné odpreparovať mozgovú cievu od trojklanného nervu a zabezpečiť jej izoláciu od nervu. Vyžaduje si precíznu mikrochirurgickú techniku. „Dôležitá pri operáciách neurovaskulárneho konfliktu trojklanného nervu je skúsenosť s operáciami aj pri iných léziách v mostovomozočkovom kúte, akými sú napríklad vestibulárny schwanom či iné nádory a cievne malformácie,“ skonštatoval prednosta Neurochirurgickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) a UNB Milan Líška. (24. júna)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.