Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Wlachovský v Budapešti: SR má záujem na normálnych vzťahoch s Maďarskom
BUDAPEŠŤ – Slovenská republika má silný záujem na normálnych, pokojných vzťahoch s Maďarskom, s pozitívnou agendou nasmerovanou do budúcnosti, a nie vracajúcou sa do minulosti. Uviedol to v pondelok 3. júla v Budapešti minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský po schôdzke s maďarským ministrom zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péterom Szijjártóom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa Wlachovského sa väzby medzi Slovenskom a Maďarskom týkajú mnohých oblastí a sú overené časom. Minister sa poďakoval Maďarsku za to, že sa od 1. júla pripojilo k ostatným krajinám Vyšehradskej štvorky v ochrane slovenského vzdušného priestoru. Na rokovaní podčiarkol, že slovenská strana by rada videla na vilniuskom summite NATO na budúci týždeň Švédsko ako riadneho člena, preto by uvítala, keby sa maďarskému parlamentu podarilo ratifikovať vstup tejto škandinávskej krajiny čo najskôr a bez zbytočného otáľania. Podľa jeho slov maďarská strana deklarovala, že je pripravená „veci urýchliť, ak na to budú podmienky“. „Odklad na jeseň by bola chyba. Pevne verím, že rokovania Švédska s Tureckom a Maďarskom povedú k tomu, že sa predsa len podarí nejaká urýchlená forma ratifikácie. Z našej strany sú na to veľmi silné apely, pretože Švédsko znamená reálne posilnenie aliancie,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.
Premiér Ódor: S migráciou to teraz nie je také, aby ČR musela kontrolovať hranice
PRAHA – Slovenský premiér Ľudovít Ódor si nemyslí, že problém nelegálnej migrácie je aktuálne taký, aby Česká republika musela opätovne uzatvoriť a kontrolovať hranice so Slovenskom. Uviedol to v utorok 4. júla po rokovaní s predsedom českej vlády Petrom Fialom, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Máme veľmi jasný postoj. Chceme posilniť schengenské hranice, hovoriť o tom, ako realokovať migrantov a ako hľadať obojstranne výhodnú spoluprácu s tretími krajinami,“ povedal slovenský premiér. „Zatiaľ nevnímam žiaden problém, ktorý by mohol viesť k tomu, že by naše hranice boli opäť kontrolované,“ dodal.
Predseda českej vlády Petr Fiala zdôraznil, že so Slovenskom sa spolupráca v oblasti migrácie v poslednom období výrazne zlepšila. „Je to jeden z kľúčov k tomu, aby sme predchádzali takým radikálnym riešeniam, aké sme urobili v minulom roku,“ uviedol Fiala. Podľa Ódora v súčasnosti v mnohých otázkach viac funguje spolupráca Česka a Slovenska než krajín Vyšehradskej štvorky. Tá je podľa neho aktuálne menej kľúčová, ale nie zanedbateľná.
Absolútny spoločný záujem majú podľa Ódora obe krajiny (SR a ČR) na posilnení východného krídla NATO a spoločné stanoviská budú prezentovať aj na budúcotýždňovom summite Aliancie vo Vilniuse. Ako zdôraznil, vstup Švédska do NATO by výrazne posilnil jeho východné krídlo.
Prezidentka prijala poverovacie listiny od štyroch nových veľvyslancov
BRATISLAVA – Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok 4. júla prijala na nástupnej audiencii nových mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov Thajska, Moldavska, Turkménska a Austrálie, ktorí jej zároveň odovzdali svoje poverovacie listiny. TASR to potvrdil prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Thajsko bude zastupovať veľvyslankyňa Vilawan Mangklatanakul. Moldavsko reprezentuje veľvyslankyňa Mihaela Mocanu. Novým veľvyslancom Turkménska je Hemra Amannazarov. Austrálskym veľvyslancom je Ian David Grainge Biggs.
Európska komisia adresovala Slovensku sedem odporúčaní v oblasti právneho štátu
BRUSEL – Európska komisia zverejnila v stredu štvrtú výročnú správu o právnom štáte, v ktorej mapuje stav v tejto oblasti v každej členskej krajine EÚ. Pre Slovensko vydala sedem odporúčaní. Až na to posledné nadväzujú na jej vlaňajšie odporúčania, ktoré SR realizovala buď len čiastočne, alebo vôbec, informuje TASR.
Prvým z odporúčaní je zabezpečiť, aby sa na členov Súdnej rady vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, berúc do úvahy európske normy nezávislosti súdnych rád. Podľa EK Slovensko v zmysle jej minuloročných odporúčaní nedosiahlo v tomto smere nijaký pokrok. Komisia taktiež žiada, aby Slovensko zabezpečilo zavedenie a riadne dodržiavanie dostatočných záruk pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin „ohýbania práva“ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami. V tejto oblasti sa taktiež nepodarilo dosiahnuť pokrok.
Eurokomisia ďalej Slovensku odporúča predložiť legislatívne návrhy na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov o konfliktoch záujmov a majetkových priznaniach. V tomto smere Slovensko dosiahlo od roku 2022 čiastočný pokrok. Exekutíva EÚ žiada slovenskú stranu aj o zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva, kde nedošlo k pokroku, a o zabezpečenie objektivity rozhodnutí prokuratúry, kde nastal čiastočný pokrok. Objektivita sa má zaistiť pokračovaním v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry. Cieľom je podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach.
Ďalšie odporúčanie sa týka pokroku v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní. Zohľadniť je pritom potrebné európske normy na ochranu novinárov. V tomto smere Slovensko čiastočne pokročilo. EK odporúča tiež pokračovať v posilňovaní pravidiel a mechanizmov na podporu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s prihliadnutím na európske normy pre tito médiá. Aj v tejto oblasti došlo od vlaňajška k určitému pokroku.
Posledným a zároveň úplne novým odporúčaním EK je zabezpečiť účinné verejné konzultácie a zapojenie zainteresovaných strán do procesu tvorby právnych predpisov. Komisia okrem toho pripomenula Slovensku záväzky, ktoré prijalo v rámci národného plánu obnovy. Výročná správa EK zahŕňa oznámenie, v ktorom mapuje situáciu v EÚ ako celku. Zároveň obsahuje 27 kapitol o jednotlivých krajinách, zameraných na dôležitý vývoj od júla 2022. Posudzuje plnenie vlaňajších odporúčaní a členským štátom opäť poskytuje konkrétne odporúčania. Správa sa zaoberá štyrmi piliermi právneho štátu – vnútroštátnou justíciou, protikorupčným rámcom, pluralitou médií a inými inštitucionálnymi systémami bŕzd a protiváh. Konštatuje, že z minuloročných odporúčaní bolo v celej EÚ úplne alebo čiastočne splnených 65 percent. (5. júla)
V septembrových parlamentných voľbách chce kandidovať 25 politických subjektov
BRATISLAVA – V septembrových predčasných parlamentných voľbách v SR chce kandidovať 24 politických strán a jedna koalícia. Ministerstvo vnútra SR od nich prijalo návrhy kandidačných listín. Termín na podanie uplynul v nedeľu (2. júla) o polnoci. Informovala o tom riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán na Ministerstve vnútra (MV) SR Eva Chmelová. „Na podaných listinách je uvedených celkom 2728 kandidátov. Definitívny počet kandidátov aj kandidátnych listín, ktoré budú súťažiť v nadchádzajúcich voľbách, bude známy po 12. júli, keď Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bude rozhodovať o zaregistrovaní kandidátov, ako aj zaregistrovaní kandidátnych listín,“ vysvetlila Chmelová. (3. júla)
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.