Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Bratislava/Bejrút – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský navštívil vo štvrtok počas pracovnej cesty v Libanone utečenecké tábory v údolí Biká v sýrsko-libanonskom pohraničí. Slovensko tam už niekoľko rokov v spolupráci s mimovládnymi organizáciami úspešne realizuje humanitárne projekty SlovakAid. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
„V utečeneckých táboroch aj libanonských obciach v údolí Biká som na vlastné oči videl výsledky spolupráce našej diplomacie s mimovládnymi organizáciami vrátane neziskovej organizácie ADRA,“ uviedol Wlachovský. Spresnil, že ide o nádrže na vodu, latríny a solárne panely, ktoré dodávajú energiu pre čerpadlá či pouličné osvetlenie. Všetky tieto projekty podľa neho dokazujú, že finančná pomoc od slovenských daňových poplatníkov mieri na riešenie problémov spojených s migráciou tam, kde vznikajú.
Šéf slovenskej diplomacie zároveň dodal, že rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc nie je iba prejavom solidarity, ale rieši tiež krízové situácie v zahraničí, ktoré majú negatívne dopady na občanov SR.
Pripomenul, že počas jeho návštevy slovenský rezort diplomacie doručil a odovzdal aj materiálnu humanitárnu pomoc zo Slovenska v podobe 360 lekárničiek.
Libanon ako hostiteľská krajina zhruba dvoch miliónov sýrskych a palestínskych utečencov patrí medzi hlavné partnerské krajiny programu SlovakAid. (16. júna)
Peniaze na rozvoj vodíka slovenská vláda okresala, no odborníkom to nevadí
Bratislava – Vládou schválený akčný plán k Národnej vodíkovej stratégii ráta s podporou projektov na rozvoj vodíkových technológií vo výške približne 60 miliónov eur najmä z plánu obnovy a eurofondov. Oproti pôvodnému návrhu, ktorý rátal s investíciami vo výške viac ako 950 miliónov eur do roku 2030, ide o výrazný pokles, no zainteresovaní odborníci sú napriek tomu spokojní, informuje TASR.
Ja si myslím, že je to určite víťazstvo, lebo nám to otvára dvere,“ povedal pre TASR predseda Národnej vodíkovej asociácie Ján Weiterschütz. Slovensko podľa neho musí v prvom rade pripraviť legislatívu a cestovnú mapu využitia vodíka. „Zatiaľ nevieme stanoviť, akým spôsobom sa dosiahne méta v roku 2030, čo sme v pôvodnom znení akčného plánu mali, to je vyrobiť aj spotrebovať ročne 45.000 ton vodíka, lebo ešte nie sú definitívne jasné ani európske rámce,“ dodal Weiterschütz.
Akčný plán bol navrhovaný s platnosťou do roku 2030, no aktuálne bol schválený len do roku 2026. Na Slovensku by sa podľa neho mali vybudovať minimálne tri vodíkové čerpacie stanice a postaviť by sa mali prvé výrobné kapacity obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka. Pokiaľ sa tieto projekty podarí dokončiť, mali by sme v roku 2027 produkovať minimálne 1200 ton vodíka na využitie v priemysle, energetike a doprave.
Návrh, ktorý dalo Ministerstvo hospodárstva SR vlani v septembri do medzirezortného pripomienkového konania, bol pritom výrazne ambicióznejší. Do roku 2030 sa podľa neho mala ročná výroba vodíka z nízkouhlíkových technológií na Slovensku zvýšiť na 45.000 ton. Z toho 20.000 ton sa malo vyrobiť v elektrolyzéroch napájaných elektrinou z obnoviteľných alebo jadrových zdrojov a 20.000 z odpadu a biomasy. Náklady na realizáciu týchto cieľov vtedy rezort vyčíslil na 955 miliónov eur.
Pôvodne malo na Slovensku do roku 2030 jazdiť 4000 osobných automobilov na vodík, 260 autobusov, 600 ľahkých úžitkových vozidiel, rovnaký počet ťažkých úžitkových vozidiel, komunálnych vozidiel a pracovných strojov a tiež 12 vlakových súprav s vodíkovým pohonom. Zvyšovať sa mal aj počet čerpacích staníc na vodík. Zo súčasných dvoch ich malo do roku 2025 pribudnúť ďalších šesť a do roku 2030 malo byť k dispozícii 25 takýchto zariadení, z toho minimálne dve na podchladený kvapalný vodík. Čo sa z týchto ambícií dostane do pokračovania akčného plánu, nie je jasné. (17. júna)