Bratislava – Dlhoročný diplomat, bývalý šéf Stáleho zastúpenia SR pri EÚ a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok pokračuje v zbere podpisov na prezidentskú kandidatúru. Pre TASR uviedol, že je „na veľmi dobrej ceste“, splniť zákonnú podmienku 15.000 podpisov.
„Za päť týždňov som osobne navštívil všetky krajské mestá, ako aj Senec, Pezinok, Považskú Bystricu či Zvolen, a v piatok som bol v Štúrove,“ uviedol Korčok s tým, že každý deň dostáva desiatky vyplnených petičných hárkov aj poštou. „Môžem teda povedať, že som na veľmi dobrej ceste, splniť zákonnú podmienku 15.000 podpisov občanov a uchádzať sa tak o post hlavy štátu ako občiansky kandidát,“ doplnil.
Korčok oznámil svoj zámer kandidovať koncom augusta. Podpisy na občiansku prezidentskú kandidatúru zbiera aj diplomat a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš. V prípade úspechu Korčoka alebo Kubiša v prezidentských voľbách by Slovensko malo prvýkrát ako hlavu štátu kariérneho diplomata, ktorý si už získal dobré meno v zahraničí. Obaja kandidáti sú zárukou udržania krajiny v európskom a euroatlantickom integračnom spoločenstve.
Hlavu štátu volia občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície s 15.000 podpismi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
Súčasnej prezidentke SR Zuzane Čaputovej uplynie mandát v roku 2024. O funkciu sa nebude opätovne uchádzať. (14. októbra)
„Som na veľmi dobrej ceste, splniť zákonnú podmienku 15.000 podpisov občanov a uchádzať sa tak o post hlavy štátu ako občiansky kandidát.“ Ivan Korčok
Ivan Korčok
V rámci skupiny V4 Slováci platia za potraviny najviac, zaostávajú už aj za priemerom EÚ
Bratislava – Obyvatelia Slovenska v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) platia za potraviny najviac, napriek tomu nimi stále plytvajú. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pri príležitosti Svetového dňa potravy, ktorý sa pripomína 16. októbra. Priemerný Slovák podľa analytičky vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
Priblížila, že bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko zaostáva aj za priemerom EÚ, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku 11. najnižšie v EÚ. Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 %.
„U našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o 5 % ČR, 12 % Maďarsko a o 28 % Poľsko,“ spresnila Sadovská, odvolávajúc sa na údaje Eurostatu za rok 2022.
Poznamenala, že tempo zdražovania potravín v tomto roku postupne spomaľuje. „Očakávame, že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. Avšak v rámci krajín EÚ patríme medzi tie, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov,“ uviedla.
Priblížila, že na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 16 % domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi alebo domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi. „Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, keďže podľa údajov Eurostatu si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť niečo cez 8 % domácností v EÚ,“ podčiarkla.
Podľa prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere roka 2022 zverejnil Eurostat, v roku 2020 pripadalo na jedného obyvateľa SR 83 kilogramov potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. (15. októbra)
Štvrtý vládny špeciál priviezol na Slovensko 90 ľudí z Izraela, zo Slovenska, z krajín EÚ aj mimo nej
Bratislava – Štvrtý vládny špeciál priviezol v sobotu poobede na bratislavské letisko ďalších 90 ľudí z Izraela. Okrem 46 Slovákov bolo na palube aj 44 občanov z iných krajín. Informovalo o tom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Medzi pasažiermi boli podľa rezortu diplomacie ľudia z Českej republiky, Rakúska, Kanady, Nemecka, Litvy, Severného Macedónska, Portugalska, Poľska, Ukrajiny, Veľkej Británie, USA, Španielska, Chorvátska, Čiernej Hory a Izraela. Viacerí z nich po vystúpení z lietadla poďakovali Slovensku za pomoc s evakuáciou.
Predchádzajúce tri vládne špeciály počas týždňa priviezli z Izraela na Slovensko dokopy 272 občanov SR, ktorí z krajiny odišli pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu.
Tri štvrtiny nákladov na zabezpečenie leteckého mostu pre vládny špeciál uhradí Európska komisia. (14. októbra)