Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Brusel – Ukrajina si zaslúži európsku perspektívu, ale štvrtkové rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Kyjevom je preceňované, vyhlásil po dvojdňovom summite EÚ v Bruseli v piatok slovenský premiér Robert Fico. Podľa neho ide o politické gesto, ktoré nezmení situáciu na bojisku. Ukrajina teraz bude musieť ukázať pripravenosť vstúpiť do EÚ a ak ju nepreukáže, EÚ bude podľa Fica môcť prístupový proces spomaliť alebo aj zastaviť, informuje spravodajca TASR.
Fico podľa vlastných slov nerozumie „posadnutosti“ Európskej únie Ukrajinou, otvorenie prístupového procesu však podporil. Slovensko na summite neblokovalo ani revíziu dlhodobého rozpočtu EÚ, na ktorej sa lídri nakoniec nedohodli.
„Trochu ma vyrušuje tá posadnutosť Ukrajinou, aj som to povedal v mojom vystúpení, že posadnutí máme byť našimi problémami v EÚ,“ povedal premiér. Podľa jeho slov lídri bez akejkoľvek kritiky a vnútornej analýzy odobrili otvorenie prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko. Zároveň poskytli štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku a dohodli sa, že aj Bosna a Hercegovina bude mať v dohľadnom čase možnosť otvárať prístupové kapitoly.
„Zatvárame si oči nad javmi, ktoré na Ukrajine sú, ale povedal som, že krajina si zaslúži európsku perspektívu. Toto politické gesto, ktoré sme prijali, je však preceňované. Snáď si nemyslíme, že tým sa zmenia pomery na bojisku,“ odkázal Fico.
„Želám Ukrajine v európskej perspektíve všetko dobré,“ poznamenal Fico a pripomenul, že v januári sa na slovensko-ukrajinských hraniciach stretne s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Okrem dohodnutej témy poskytovania humanitárnej a civilnej pomoci mu chce ponúknuť skúsenosti, ktoré Slovensko malo s prístupovým procesom.
V tejto súvislosti Fico kritizoval skutočnosť, že lídri na summite nerozhodli pozitívne aj v prípade Bosny a Hercegoviny. Túto krajinu podľa neho možno označiť za „sud pušného prachu“ – aj pre napäté vzťahy medzi Republikou srbskou a vysokým predstaviteľom OSN a jednotlivými komunitami medzi sebou. (15. decembra)
„Trochu ma vyrušuje tá posadnutosť Ukrajinou, aj som to povedal v mojom vystúpení, že posadnutí máme byť našimi problémami v EÚ.“ Robert Fico
Eurobarometer: S vojenskými dodávkami z EÚ na Ukrajinu nesúhlasí 60 % Slovákov
Bratislava – Celkovo 60 percent Slovákov nesúhlasí s tým, že Európska únia financuje a dodáva vojenské vybavenie na Ukrajinu. Kladný postoj s vojenskou pomocou vyjadrilo 34 percent obyvateľov Slovenska, o tri percentá menej ako na jar. Vyplýva to z Národnej správy jesenného prieskumu Eurobarometer.
„Pokiaľ ide o obyvateľov štátov susediacich so Slovenskom, vyjadrili vyššiu mieru súhlasu s financovaním a dodávkami vojenského vybavenia na Ukrajinu ako obyvatelia Slovenska,“ priblížil Martin Slosiarik z agentúry Focus, spracovateľa Národnej správy.
V Poľsku súhlasilo s financovaním vojenskej pomoci Ukrajine 85 percent obyvateľov, v Maďarsku a Rakúsku zhodných 43 percent a v Česku 42 percent, v ktorom zaznamenali od jari najvyšší pokles. V členských štátoch EÚ sa súhlas pohybuje v priemere na úrovni 60 percent.
S reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajine je podľa prieskumu spokojných 51 percent obyvateľov Slovenska, čo je mierne viac ako na jar. „Tu vidíme veľmi pozitívny trend, pretože od začiatku roka 2023 celková spokojnosť s reakciou EÚ na inváziu na Ukrajine vzrástla až o 12 percentuálnych bodov,“ upozornil Slosiarik. Celková spokojnosť v členských štátoch Európskej únie predstavuje v priemere 57 percent.
Pri otázke o spokojnosti s reakciou slovenskej vlády na vojnu na Ukrajine sú Slováci rozdelení. Spokojných je 48 percent a nespokojných 47 percent ľudí. „Porovnanie je trošku problematické, pretože došlo k zmene vlády, čiže treba čítať dáta v kontexte zmeny vlády na Slovensku, ktorá má odmietavý postoj k otázke vojenskej podpory Ukrajiny na rozdiel od predchádzajúcej,“ poznamenal Slosiarik.
Obyvatelia Poľska (70 percent) a Maďarska (57 percent) vyjadrili v prieskume vyššiu mieru spokojnosti s reakciou vlastnej vlády na ruskú inváziu na Ukrajine. V prípade obyvateľov Rakúska (49 percent) a Česka (45 percent) je spokojnosť približne na úrovni Slovenska.
Terénny zber dát na Slovensku realizovala agentúra MNFORCE na reprezentatívnej vzorke 1006 respondentov v období od 23. októbra do 10. novembra. (15. novembra)
Premiér: Od januára budú „top témou“ záujmu vlády ceny potravín
Bratislava – Od januára 2024 budú „top témou“ záujmu vlády ceny potravín. Uviedol to v nedeľu v diskusnej relácii televízie TA3 V politike predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD). Ešte v tomto roku by podľa neho parlament mal schváliť štátny rozpočet, ktorým by sa Národná rada (NR) mala začať zaoberať budúci týždeň od utorka (19. 12.).
„Top téma po hypotékach, trinástych dôchodkoch a energiách, ktoré sme vyriešili, budú ceny potravín. Ceny potravín nás začínajú veľmi zaujímať. Ja si myslím, že ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča (Smer-SD) pripravuje lavínu návrhov, ktorú predstavíme v krátkom čase, pretože na to potrebujeme aj zhodu v koaličnej rade,“ spresnil premiér. Vláda bude musieť podľa neho v najbližšom čase vyriešiť aj problém nájomných bytov či Štátneho fondu rozvoja bývania.
Podčiarkol, že rozpočet by mal byť schválený do konca roka. Ak sa ho nepodarí schváliť do piatka 22. decembra, bude musieť NR SR rokovať o ňom aj po Vianociach. „Ak nedôjde k tomu, že 22. decembra bude rozpočet už pripravený na hlasovanie, tak sa bude rokovať aj 27., 28. a 29. decembra či 30. decembra, ak bude treba,“ spresnil premiér.
Predseda vlády očakáva, že opozícia sa pri prerokovávaní štátneho rozpočtu nebude vyjadrovať odborne, ale politicky. „A to znovu bude o tom istom, o Danielovi Lipšicovi (špeciálnom prokurátorovi, pozn. TASR). Dodal, že koalícia na neschválenie rozpočtu dôvod nemá, pretože sa na rozpočte dohodla. Bol jednomyseľne schválený na vláde SR a predtým koaličnou radou. (17. decembra)