BRUSEL – Európska rada na samite EÚ, ktorý sa konal 18. decembra, prijala závery, ktoré zahŕňajú všetky otázky, o ktorých sa na samite diskutovalo – Ukrajina, rozšírenie EÚ, situácia na Blízkom východe, obrana a bezpečnosť, migrácie, vojna proti dezinformáciám. Ako sa uvádza v dokumente, na samite sa uskutočnila strategická diskusia o ďalšom smerovaní rozširovania, vrátane aspektov súvisiacich s vnútornými reformami, počas ktorej bol zdôraznený význam rozšírenia ako geostrategickej investície do mieru, bezpečnosti, stability a prosperity.
Ako sa uvádza v dokumente, je to hnacia sila zlepšovania ekonomických a sociálnych podmienok európskych občanov, znižovania rozdielov medzi krajinami a musí pestovať hodnoty, na ktorých je Únia založená. „S výhľadom na perspektívu ďalšieho rozšírenia Únie musia byť v čase pristúpenia pripravené aj budúce členské štáty aj EÚ. Krajiny, ktoré sa usilujú o členstvo, musia pokračovať vo svojom reformnom úsilí, najmä v oblasti právneho štátu, v súlade s povahou procesu pristúpenia založeného na zásluhách a s pomocou EÚ. Paralelne musí Únia vytvoriť nevyhnutné vnútorné základy a reformy, ktoré posilnia Európsku úniu a posilnia európsku suverenitu,“ uvádza sa v záveroch. Zároveň, ako proces rozširovania napreduje, Európska rada vyzýva Komisiu, aby predložila svoje podrobné preskúmania politík, aby táto práca napredovala paralelne. Pokiaľ ide o Ukrajinu, uvádza sa v záveroch, bol schválený úver Ukrajine vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 – 2027, na základe zadlžovania EÚ na kapitálových trhoch s podporou rozpočtového priestoru EÚ, s poznámkou, že akákoľvek mobilizácia prostriedkov rozpočtu Únie ako záruky za tento úver neovplyvní finančné záväzky Česka, Maďarska a Slovenska. V súvislosti so situáciou na Blízkom východe Európska rada privítala prijatie Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 2803 o zriadení Výboru pre mier a dočasných medzinárodných stabilizačných síl, ako je uvedené v Komplexnom pláne na ukončenie konfliktu v Gaze, a vyzýva všetky strany, aby rezolúciu v plnom rozsahu vykonali v súlade s príslušnými medzinárodnými politickými a právnymi princípmi.
V tomto kontexte, uvádza sa, Európska rada opätovne potvrdzuje silné odhodlanie EÚ k medzinárodnému právu a k všeobecnému, spravodlivému a trvalému mieru založenému na riešení dvoch štátov v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, kde dva demokratické štáty, Izrael a Palestína, žijú vedľa seba v mieri v rámci bezpečných a uznaných hraníc. Taktiež odsudzuje masívne zvýšenie násilia osadníkov voči palestínskym civilistom a vyzýva vládu Izraela, aby dodržiavala svoje záväzky podľa medzinárodného práva a chránila palestínske obyvateľstvo okupovaných území. Európska rada vyzýva aj na deeskaláciu v širšom regióne a zdôrazňuje potrebu zachovania stability v Libanone, a vyzýva aj na úplné odzbrojenie Hezboláhu a ďalších neštátnych ozbrojených skupín v Libanone. Pokiaľ ide o Sýriu, Európska rada opakuje svoju podporu pokojnej a inkluzívnej transformácii v Sýrii a zdôrazňuje význam ochrany práv Sýrčanov všetkých etnických a náboženských pôvodov bez diskriminácie. V záveroch sa dôrazne odsudzujú všetky nedávne hybridné útoky na Európsku úniu a jej členské štáty a v kontexte zintenzívnenej hybridnej kampane Ruska a Bieloruska vyzýva na zrýchlené úsilie o posilnenie odolnosti, ochranu kritickej infraštruktúry a predchádzanie, odrádzanie a reagovanie na hybridné útoky v celej Únii, s využitím všetkých príslušných politík a nástrojov, vrátane ďalších reštriktívnych opatrení voči týmto krajinám. Európska rada v dokumente víta prijatie nariadenia v súvislosti s podporou investícií súvisiacich s obranou v rozpočte EÚ a predloženie Plánu transformácie obranného priemyslu a vyzýva aj na zintenzívnenie práce vo všetkých oblastiach identifikovaných v októbri 2025 a spoluzákonodarcov, aby s prioritou pokračovali v práci na príslušných legislatívnych návrhoch, ako sú Omnibus o obrannej pripravenosti a nedávny návrh na uľahčenie vojenskej mobility.
Rada vyjadrila najhlbšiu sústrasť rodinám a priateľom obetí v Sydney, na pláži Bondaj a vyjadruje solidaritu s Austráliou a židovskými komunitami na celom svete. Opakuje svoje najostrejšie možné odsúdenie všetkých foriem antisemitizmu a nenávisti, neznášanlivosti, rasizmu a xenofóbie, vrátane nenávisti voči moslimom, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili monitorovanie deklarácie Rady o pestovaní židovského života a boji proti antisemitizmu z 15. októbra 2024, vrátane ochrany židovských inštitúcií. Zdôraznený bol aj význam posilnenia demokratickej odolnosti Európy a zdôrazňuje sa potreba potláčania dezinformácií a manipulácie a zasahovania zahraničných informácií (FIMI) a ochrany slobodných a pluralitných médií. „Európska rada vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi do júna 2027 vypracovala makroregionálnu stratégiu EÚ pre Atlantik, pričom zohľadní existujúcu Atlantickú námornú stratégiu a Atlantický akčný plán,“ uzatvára sa v prijatom dokumente. (19. decembra)
go to the original language article
