Ukrajinská vláda musí z peňazí prioritne nakupovať zbrane a vojenský materiál vo vlastnej krajine a v Európe, ale „občas“ sa podľa Von der Leyen bude môcť Kyjev obrátiť aj na tretie krajiny, ak materiál nebude v Európe dostupný. „Ide o veľa peňazí, takže nám to musí priniesť aj výnos, tým, že vytvorí pracovné miesta a podporí výskum a vývoj,“ takto predsedníčka Komisie vysvetlila preferenciu nákupov v Európe.
Ukrajinci sú chladnými stúpencami tohto obmedzenia, rovnako ako viaceré členské štáty Európskej únie, ktoré argumentujú, že Kyjev musí mať v takmer štyri roky trvajúcej vojne s Ruskom slobodu posilňovať sa čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Členské štáty ako Francúzsko zasa zdôrazňovali, že peniaze musia ísť prioritne do európskeho zbrojárskeho priemyslu, a nie americkým spoločnostiam.
Európski prezidenti a predsedovia vlád si na decembrovom summite zvolili túto pôžičku pred využitím zablokovaných ruských aktív u finančnej služby Euroclear v Bruseli. Von der Leyen a nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz na tom tlačili, ale narazili na odpor Belgicka, ktoré sa obávalo právnych a finančných dôsledkov a žiadalo neobmedzenú solidaritu ostatných členských štátov.
Von der Leyen však opäť zdôraznila, že ruské aktíva možno stále využiť. Zostanú zablokované, kým sa vojna neskončí a Rusko nezaplatí za škody. Ukrajina musí európsku pôžičku začať splácať až vtedy, keď Rusko vykoná reparácie.
(Brusel, 15/01/2026)
go to the original language article
