go to the original language article
Brusel (ANSA) – Na svojej sociálnej sieti Truth Donald Trump oznámil clá vo výške 10 % od 1. februára proti Dánsku, Nórsku, Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii, Holandsku a Fínsku – teda krajinám, ktoré si dovolili vyslať kontingenty na Grónsko – až do momentu, keď „nebude dosiahnutá dohoda o úplnom a totálnom odkúpení Grónska“. Taliansko nepatrí medzi krajiny v hľadáčiku.
Hoci vláda patrí medzi signatárov vyhlásenia vydaného na podporu dánskej suverenity, premiérka Giorgia Meloni z Tokia objasnila, že Rím sa bude angažovať len v rámci NATO. Americký prezident navyše pohrozil, že od 1. júna 2026 clá voči ôsmim európskym krajinám „stúpnu na 25 %“, ak sa nenájde dohoda. „Vystavili situáciu úrovni rizika, ktorá nie je udržateľná,“ vyhlásil Trump.
Reakcia vedenia EÚ bola okamžitá: „Colné clá by ohrozili transatlantické vzťahy a riskovali by spustenie nebezpečnej zostupnej špirály,“ varovali v spoločnom vyhlásení Antonio Costa a Ursula von der Leyen, pričom uistili, že „Európa zostane jednotná pri obrane vlastnej suverenity“.
Silné podráždenie najmä zo strany zasiahnutých krajín: „Hrozby sú neakceptovateľné,“ vyhlásil Francúz Emmanuel Macron a uistil o „jednotnej a koordinovanej odpovedi“, rovnako ako Nemecko, ktoré „v úzkom kontakte s európskymi partnermi“ oznámilo „primerané odpovede v správnom čase“. Opatrenie „úplne nesprávne“, komentoval Brit Keir Starmer.
Dánsko uviedlo, že prijalo Trumpovo oznámenie s „prekvapením“ a vysvetlilo, že „cieľom zvýšenej vojenskej prítomnosti v Grónsku, na ktorú sa prezident odvoláva, je práve zlepšenie bezpečnosti v Arktíde“, ktorú požaduje magnát. V pondelok mal generálny tajomník NATO Mark Rutte už v programe prijať dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena a ministerku zahraničných vecí Grónska Vivian Motzfeldt, aby zhodnotili situáciu.
Aliancia je vo veľkom patovom stave a hypotéza spojeneckej bezpečnostnej operácie v Arktíde – a teda v Grónsku – po vzore toho, čo sa stalo vo východnej Európe s operáciou Sentinella Est a v Pobaltí so Sentinella Baltica, je označovaná za „predčasnú“. „To, čo bolo doteraz napísané, ide ďaleko nad rámec aktuálneho stavu vecí,“ uvádza zdroj s priamou znalosťou spisu.
Ide totiž o operácie posilnenej bezpečnosti, ktoré nepotrebujú formálne prerokovanie v Severoatlantickej rade, keďže právomoci sú už v rukách Najvyššieho veliteľa spojeneckých síl v Európe (Saceur), amerického generála Alexusa Grynkewicha. Ten je však zároveň veliteľom amerických vojakov v Európe. Je teda veľmi nepravdepodobné, že človek, ktorého si Trump vybral na vedenie síl NATO, sa postaví proti commander in chief (17. januára).