go to the original language article
Odmietnutie Európy voči prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi a jeho požiadavke prevziať Grónsko malo veľký vplyv na to, že je teraz nádej na zmierlivé riešenie.
Hovorí to minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen (M).
Vyhlásenie prichádza po štvrtkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli, kde bolo Grónsko súčasťou programu.
– Podal som stručnú informáciu o tom, kde sa nachádzame. Bolo to v zabezpečenej miestnosti bez mobilných telefónov, aby to mohlo zostať dôverné, takže nedáva zmysel, aby som tu zdieľal podrobnosti, hovorí Lars Løkke Rasmussen.
Zdôrazňuje však, že využil príležitosť poďakovať ostatným krajinám EÚ za podporu Dánsku a Grónsku.
– Predovšetkým som využil deň na to, aby som poďakoval za veľkú solidaritu. Bolo to dôležité.
– Vôbec nepochybujem o tom, že keď sme teraz späť tam, kde sme boli pred 15 dňami, keď môžeme mať civilizovaný vyjednávací proces s Američanmi, je to okrem iného preto, že Európa povedala nie, hovorí Løkke.
Poukazuje tiež na to, že členovia amerického Kongresu jasne odmietli Trumpove úvahy o anexii Grónska.
– Reagoval aj americký podnikateľský sektor a akciový trh. Myslím si, že je veľa vecí, ktoré spôsobili, že americký prezident pred niekoľkými dňami povedal, že to, čo bolo dohodnuté s Rubio a Vance, je recept, ktorým sa budeme riadiť, hovorí Løkke.
Tým odkazuje na rozhodujúce stretnutie vo Washingtone v polovici januára.
Tu sa Lars Løkke Rasmussen spolu s grónskou ministerkou pre zahraničné záležitosti Vivian Motzfeldt stretol s americkým viceprezidentom J.D. Vanceom a americkým ministrom zahraničných vecí Marco Rubiom.
Na stretnutí sa strany dohodli na zriadení pracovnej skupiny, ktorá mala naplniť americké bezpečnostné záujmy a rešpektovať nie Dánska a Grónska voči americkej anexii Grónska.
V stredu sa uskutočnilo prvé stretnutie pracovnej skupiny na úrovni šéfov rezortov z dánskej a grónskej strany.
Na opačnej strane stola sedeli podľa Løkkeho zástupcovia tak z amerického ministerstva zahraničných vecí, ako aj z kancelárie viceprezidenta.
– Boli to konštruktívne rokovania a dohodlo sa, že sa opäť stretnú, hovorí Løkke.
Neželá si zachádzať do detailov o tom, o čom sa na stretnutí hovorilo, ale zdôrazňuje, že Dánsko zdieľa bezpečnostné obavy USA v Arktíde, kde si Rusko aj Čína želajú väčšiu prítomnosť.
Na nájdenie riešenia je Dánsko pripravené rozšíriť obrannú dohodu s USA o Grónsku z roku 1951.
– Rok 1951 je už dosť dávno. Drony vtedy neexistovali a vesmír nehral žiadnu úlohu, takže svet bol samozrejme iný.
– Ale dohoda predstavuje silný právny rámec a to je samozrejme východisko, z ktorého vychádzame, hovorí Lars Løkke Rasmussen.
Podľa šéfky diplomacie EÚ Kaja Kallas ministri na stretnutí diskutovali o tom, ako možno posilniť bezpečnosť v Arktíde a tým aj v Grónsku.
Diskusia je však dôverná, a preto ani ona nechce zdieľať podrobnosti o tom, čo je EÚ konkrétne pripravená urobiť.