Minister financií, šéf OĽaNO: S registrovanými partnerstvami nesúhlasím

Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.

Bratislava – Navrhneme upraviť majetkové práva osôb v spoločnej domácnosti. V nedeľnej relácii RTVS o 5 minút 12 to vyhlásil minister financií Igor Matovič (OĽANO). S registrovanými partnerstvami nesúhlasí.

Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) neverí, že vláda urobí niečo pre podporu komunity LGBTI+. „Ak vláda niečo pripraví, budeme prví, čo to podporia,“ dodal. Viskupič odmieta tvrdenia, že neschválený návrh zákona o partnerskom spolužití bol „šitý horúcou ihlou“.

„Verejnosť si myslí, že SaS niečo urobila narýchlo po vražde, predložený návrh vychádzal z programového vyhlásenia vlády, v strede leta sme ho vložili do Národnej rady SR,“ ozrejmil. Návrh podľa neho riešil základné otázky a netýkal sa len komunity LGBTI+.

Matovič v tejto súvislosti poukazuje na iné krajiny. „Urobili nejaké kroky (…) a na konci museli mať aj manželstvá homosexuálov, aj adopcie homosexuálov. A touto cestou my Slovensko nevydáme. Pre mňa bude mužom vždy muž a žena ženou,“ zdôraznil.

Obaja odsúdili teroristický útok zo Zámockej ulice v Bratislave. Matovič však odmieta, aby za to bolo Slovensko odsudzované v Bruseli, pretože psychopati sa nájdu všade. Pripomenul, že na „čiernej listine“ vraha neboli len predstavitelia komunity LGBTI+. „Išiel zabiť politika, potom zabil homosexuálov, potom chcel zabiť Židov. Bol to prepnutý človek,“ dodal.

Viskupič ho kritizuje, že namiesto zjednocovania chce len polarizovať spoločnosť. Poukázal pritom na Matovičov status na sociálnej sieti, v ktorom oznámil, že je heterosexuál. Matovič status neľutuje, ani heterosexuáli by sa podľa neho nemali báť priznať k svojej orientácii. K statusu ho podľa jeho slov pomklo aj to, že zhromaždenie na podporu LGBTI+ komunity po vražde sprevádzala nenávisť a vulgarizmy. „Nemôžem ísť s veľkými transparentami za lásku a šíriť nenávisť,“ vyhlásil. Viskupič reagoval, že zhromaždenie bolo o niečom inom, ako len o nadávkach.

Ochrana na Slovensku by podľa Matoviča mala byť zabezpečená každému občanovi krajiny bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie či sexuálnu orientáciu. „Nemôžeme dať teraz každému LGBTI+ príslušníkovi vlastného bodyguarda,“ dodal. Zamyslieť sa podľa neho treba nad toleranciou nenávisti napríklad na internete. Súhlasí, aby v online priestore ľudia nevystupovali anonymne. Nevidí problém ani vo výnimočnom odpočúvaní telefónu bez schválenia prokurátorom či sudcom. „Je to ale otázka na právnikov,“ dodal. Viskupič súhlasí s tým, že je potrebné kultivovať komunikáciu na internete. „Bezpečnostné zložky by však nemali mať prehnanú moc,“ skonštatoval. (23. októbra)

Výročie: Pred 30 rokmi prehradili Dunaj a spustili vodnú elektráreň Gabčíkovo

Bratislava – Prvotný plán bol vybudovať spoločné slovensko-maďarské vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). V roku 1989 však Maďarsko odstúpilo od zmluvy z roku 1977, a tak Slovensko pristúpilo k náhradnému riešeniu. Rozhodlo sa dokončiť a spustiť do prevádzky Vodnú elektráreň Gabčíkovo (VEG). V pondelok 24. októbra uplynie 30 rokov od prehradenia prirodzeného koryta Dunaja, čím sa do prevádzky spustil prvý z ôsmich hydroagregátov vodnej elektrárne.  

Reálne kontúry nadobudol projekt vodného diela v roku 1977, keď 16. septembra predsedovia vlád Československej socialistickej republiky (ČSSR) a Maďarskej ľudovej republiky podpísali v Budapešti medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Zmluvu neskôr ratifikovali parlamenty a podpísali prezidenti Gustáv Husák a János Kádár.

Vybudovanie plánovaného vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros malo za cieľ nielen výrobu elektriny, ale aj prevenciu proti záplavám, ktoré sa pri toku Dunaja pravidelne opakovali, napríklad v rokoch 1954 či 1965, a tiež zlepšenie plavebných podmienok na Dunaji.

V roku 1989 Maďarsko od projektu odstúpilo. Maďarská vláda pozastavila stavebné práce, pričom v tom čase bolo už 85 až 90 percent prác na československej, resp. slovenskej strane ukončených. Maďarský parlament potvrdil rozhodnutie maďarskej vlády 31. októbra 1989.

 Slovensko sa tak rozhodlo pre dokončenie projektu podľa variantu C, ktorý už nerátal s účasťou Maďarska. Tento krok 25. júla 1991 schválila Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a ešte v novembri toho istého roku sa stavebné práce znovu rozbehli.

 Udalosť sprevádzali protesty ochranárskych organizácií z Maďarska, Slovenska a okolitých krajín a tiež značný záujem médií aj zo zahraničia. Ekologickí aktivisti sa obávali vážnych a nezvratných zásahov do prírody.

Proti prehradeniu Dunaja, ako aj celkovému sprevádzkovaniu VEG na medzinárodnej pôde protestovalo Maďarsko. Spor sa dostal pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Ten v rozsudku z 25. septembra 1997 potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977 a vyhlásil za oprávnené vybudovanie náhradného riešenia – variantu C.

Všetkých osem turbín VEG slávnostne spustili do trvalej prevádzky 17. mája 1996. Súčasťou vodného diela je aj menšia elektráreň v Čunove so štyrmi turbínami a ročnou produkciou cca 147 GWh. Samotná VEG vyrába približne 2.200 GWh elektrickej energie ročne, čo predstavuje okolo osem až desať percent spotreby elektriny na Slovensku.   (23. októbra)

Premiér E. Heger sa teší na spoluprácu s novou talianskou premiérkou G. Meloniovou

Bratislava – Premiér Eduard Heger (OĽANO) sa teší na spoluprácu s novou talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Heger to uviedol v sobotu v príspevku na sociálnej sieti Twitter, informuje TASR. Za výzvy, ktoré je potrebné riešiť, označil energetickú krízu či vojnu na Ukrajine.

„Tešíme sa na ďalšie hľadanie spoločných európskych riešení s novou talianskou vládou vedenou prvou (talianskou) premiérkou Giorgiou Meloniovou,“ napísal Heger. Dodal, že „musíme zostať jednotní a spoločne riešiť výzvy, ako je energetická kríza a ruská vojna na Ukrajine“. „To je naša najväčšia sila,“ uviedol premiér.

K zloženiu prísahy členov novej talianskej vlády sa vyjadril aj slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorý zagratuloval novému šéfovi talianskeho rezortu diplomacie Antoniovi Tajanimu. „Pred nami je veľa výziev, sme pripravení pokračovať vo vynikajúcej spolupráci na bilaterálnej a európskej úrovni,“ napísal Káčer na Twitteri.

Meloniová v sobotu v Ríme zložila prísahu do rúk talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu ako prvá žena na čele vlády v histórii Talianska.   (22. októbra)