Paríž (dpa) – Mimoriadny summit vedúcich predstaviteľov Európy, ktorý mal prerokovať plány USA na ukončenie vojny na Ukrajine, nepriniesol žiadne okamžité výsledky, keďže európski lídri boli rozdelení v otázke vyslania mierových jednotiek na monitorovanie potenciálneho prímeria na Ukrajine.
Po stretnutí, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v Paríži, nemecký kancelár Olaf Scholz opäť odmietol debatu o mierových jednotkách ako „úplne predčasnú“.
Scholz povedal, že je „podráždený“ diskusiami o možných výsledkoch mierových rokovaní, ktoré sa ešte neuskutočnili, bez účasti Ukrajincov. „Aby som bol úprimný, je to veľmi nevhodné,“ povedal nemecký líder.
Pred neformálnymi rozhovormi, na ktorých sa zúčastnili lídri Francúzska, Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, spolu s vysokými predstaviteľmi EÚ a NATO, britský premiér Keir Starmer povedal, že je „pripravený a ochotný“ vyslať jednotky na Ukrajinu ako súčasť dohody o prímerí.
Francúzsko tiež údajne už pred časom prejavilo ochotu nasadiť jednotky. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot hovoril o veľmi konkrétnych rozhovoroch „na rôznych úrovniach“ o nasadení jednotiek, najmä z Francúzska, Británie a Poľska – „troch veľkých armád“ v Európe.
Takáto mierová sila by mala zabezpečiť budúce prímerie a „trvalý mier“ na Ukrajine, povedal pre kanál LCI.
Po stretnutí predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen zverejnili identické správy na X:
Európa odsunutá na vedľajšiu koľaj
Hlavným cieľom pondelkového summitu bolo dohodnúť sa na spoločnej stratégii, ako sa vysporiadať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý má za cieľ prinútiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu, pričom úlohou Európanov je zabezpečiť mierovú dohodu.
Na tento účel bola nedávno v Berlíne a iných európskych metropolách prijatá žiadosť o nahlásenie možných príspevkov k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. (18. februára)