Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Bratislava – Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v stredu (12. 7.) večer vrátila z litovského Vilniusu, kde sa zúčastnila na summite Severoatlantickej aliancie. Summit podľa nej priniesol Slovensku takú úroveň ochrany a bezpečnosti, akú doteraz ešte nikdy nemalo. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
„Pre mňa bol tento summit predovšetkým o ochrane našich slovenských záujmov na východnej hranici NATO. Summit vo Vilniuse priniesol takú úroveň ochrany a bezpečnosti, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali,“ povedala hlava štátu. Lídri schválili nové obranné plány, ktoré pokrývajú aj SR a vyčlenili konkrétne sily, ktoré by v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie prišli na obranu nášho regiónu.
„Znamená to, že po dnešku bude jasnejšie kto, ako, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by bezpečnosť a naša územná celistvosť a integrita boli narušené,“ dodala Čaputová s tým, že Španielsko sa v rámci už existujúceho mandátu, schváleného slovenským parlamentom, rozhodlo poslať v budúcom roku na Slovensko svoje jednotky a postupne nahradiť líderskú pozíciu Českej republiky.
„Čo považujem za obzvlášť dôležité je, že sme sa dohodli na spôsobe rozmiestnenia protivzdušnej obrany na východnej hranici tak, aby rozmiestnenie zariadení v celom regióne bolo koordinované a aby zodpovedalo aktuálnej miere bezpečnostného rizika,“ podotkla. Nová bezpečnostná situácia spôsobená ruskou inváziou na Ukrajine si však podľa prezidentky vyžaduje aj ďalšie spôsobilosti.
„Vo Vilniuse sme podporili zvýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu, čo považujem za dobrú správu nielen pre našu bezpečnosť, ale aj pre naše podniky a zamestnanosť v nich. Všetky členské štáty sme sa zhodli, že vynakladanie dvoch percent HDP na obranu má byť pre členov Aliancie minimom,“ zdôraznila s tým, že Slovensko už tento záväzok spĺňa a ostáva stále neporovnateľne lacnejším spôsobom bezpečnosti krajiny, ako keby nebola členom Aliancie a musela sa chrániť sama.
Pripomenula, že o vstupe Ukrajiny do Aliancie sa na summite nerozhodovalo, lídri však podľa nej rozhodli, že kým sa tak stane, NATO posunie politické aj praktické vzťahy s Ukrajinou na novú a vyššiu úroveň.
Ako prezidentka po skončení summitu uviedla, o dodávke kazetovej munície na Ukrajinu sa v rámci spoločných rokovaní lídrov členských štátov NATO, na ktorých bola prítomná, nehovorilo. V reakcii na rozhodnutie Spojených štátov poslať Ukrajine tento typ munície však uviedla, že Slovensko je súčasťou dohovoru o zákaze kazetovej munície a jeho pozícia k tejto záležitosti je teda jasná. (13. júla)
„Po dnešku bude jasnejšie kto, ako, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by bezpečnosť a naša územná celistvosť a integrita boli narušené.“ Zuzana Čaputová
Viaceré slovenské strany sú skeptické voči vstupu Turecka do EÚ
Bratislava/Ankara – Viaceré politické strany na Slovensku nesúhlasia so vstupom Turecka do Európskej únie alebo sa k tomu stavajú skepticky. Majú pochybnosti, či sa Ankare podarí splniť podmienky vstupu. Vyplýva to z ich vyjadrení pre TASR.
„V minulosti sa Turecku nedarilo plniť podmienky vstupu do NATO, teraz tiež vidíme, akým spôsobom Turecko funguje. Skôr máme predpoklad, že sa vzďaľuje princípu vstupu do EÚ, a sme voči tomu skeptickí,“ skonštatovalo hnutie Sme rodina.
Podobne to vidia Demokrati, podľa ktorých Turecko vo viacerých reformách nepokročilo. Prípadné členstvo v EÚ podľa strany nie je témou dňa a nepredpokladá to ani v krátkodobom či strednodobom horizonte.
SaS zdôraznila, že členstvo v Únii je vecou vôle danej krajiny, a najmä splnenia podmienok. Strana zopakovala, že v tejto otázke je v oficiálnej línii s rezortom diplomacie.
Podľa Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska nepripadá vstup Turecka do Únie za súčasného vedenia v krajine do úvahy. Poukázal na politiku tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. „Zaviedol vládu jedného muža, väzní politických oponentov, manipuluje s voľbami a flirtuje s Ruskom,“ tvrdí Valášek. Negatívne vníma, že Turecko podmieňovalo súhlas so vstupom Švédska do NATO svojou európskou budúcnosťou. Členstvo Turecka je podľa neho prinajlepšom dlhodobou možnosťou.
„Turecko má veľmi ďaleko od vstupu do EÚ, pretože dnes neplní ani tzv. základné kodanské kritériá, ktoré sú spojené so stabilným demokratickým vládnutím a právnym štátom v krajine,“ uviedol Peter Kmec z Hlasu-SD.
Odmietavo sa k tejto otázke stavia aj KDH a považuje to za neprijateľné. „Podporujeme však posilnené vzťahy s Tureckom v konkrétnych oblastiach, najmä v súvislosti s riešením nelegálnej migrácie, zabezpečením fungovania čiernomorskej dohody o doprave obilia a podporou územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny,“ podčiarkla europoslankyňa z hnutia Miriam Lexmann.
Vstup Turecka odmieta aj SNS. Dvere do Únie by sa podľa strany mali v budúcnosti otvoriť len pre Čiernu Horu a Srbsko. „Európska únia by mala skončiť s prijímaním. Turecko nie je schopné splniť podmienky vstupu,“ uviedla SNS.
Predseda Európskej rady Charles Michel a turecký prezident Erdogan sa v pondelok dohodli, že sa budú usilovať o užšiu spoluprácu a oživenie vzájomných vzťahov. Stretli sa v litovskom Vilniuse v predvečer summitu NATO. Ešte predtým Erdogan podmienil turecký súhlas so vstupom Švédska do NATO obnovením dlhodobo pozastavených rokovaní o vstupe Turecka do EÚ. (13. júla)
Minister obrany Sklenár: Záväzok minimálne 2 % HDP na obranu je národným záujmom SR
Bratislava – Záväzok vynakladať na obranu minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) je životným národným záujmom Slovenska. Po návrate zo summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Vilniuse to povedal minister obrany SR Martin Sklenár. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Mária Precner.
Výdavky na obranu na úrovni minimálne dvoch percent HDP sú podľa ministra nevyhnutným záväzkom voči vlastnej bezpečnosti. Podotkol, že budovanie obrany SR bolo roky na okraji záujmu. „Aj napriek intenzívnej snahe počas uplynulých pár rokov ostáva deficit v tejto oblasti obrovský. Nejde pritom o súťaž priorít, ale o existenčnú podmienku každého štátu, pretože argument je jasný – pokiaľ nie je bezpečnosť, nie je ani nič iné,“ dodal.
Zároveň vysvetlil, že riešením obrany štátu nemôže byť len pasívne prijímanie garancií Severoatlantickej aliancie. „Byť súčasťou najsilnejšej obrannej Aliancie sveta je nesmiernou výhodou a práve aktuálna situácia za našimi východnými hranicami to jasne podčiarkuje. Každá reťaz je však taká silná, ako je silný jej najslabší článok, preto opomínať investície do obrany znamená hazard nielen s našou bezpečnosťou. Členstvo v NATO je okrem výhody aj zodpovednosťou,“ zdôraznil.
Neinvestovať do obrany v aktuálnej situácii rovnako, ako to bolo v rokoch 2008 až 2014, keď už bolo možné predpokladať ďalší vývoj bezpečnostnej situácie, by bolo podľa ministra krajne nezodpovedné. (13. júla)