Dánsko je úplne na dne, keď porovnáme, aký veľký podiel hrubého domáceho produktu krajín EÚ ide na pripravenosť.
Píše to magazín Momentum, ktorý vydáva Združenie dánskych obcí (KL).
Magazín vykonal výpočty na základe údajov z európskeho štatistického úradu Eurostat.
V Dánsku sú výdavky na pripravenosť, ktoré zodpovedajú 0,077 percentu hrubého domáceho produktu. Je to najnižší podiel medzi krajinami EÚ.
Omnoho väčšia časť sa používa napríklad vo Švédsku a Nemecku.
Hrubý domáci produkt, HDP, je vyjadrením veľkosti ekonomiky krajiny a je najpoužívanejším ukazovateľom na meranie.
Aj krajiny ako Francúzsko, Fínsko, Holandsko a Nórsko používajú väčší podiel svojho HDP na pripravenosť.
Predseda Dánskych pripraveností, Jarl Vagn Hansen, pre Momentum hovorí, že pripravenosť v Dánsku je veľmi nákladovo efektívna.
Avšak súčasne konštatuje, že pripravenosť je pod tlakom a nie je dostatočne aktuálna.
Od vlády zaznelo, že je potrebné prioritne riešiť pripravenosť. Malo by to byť v zmysle vážnejšej hrozivej scenár v súvislosti s vojnou na Ukrajine a klimatickými zmenami.
Preto bolo v auguste založené nové ministerstvo pre spoločenskú bezpečnosť a pripravenosť. Torsten Schack Pedersen z Venstre získal ministerskú pozíciu.
On vedie rokovania o pripravovanom dohovore o pripravenosti.
V sobotu hovorí pre Momentum, že nová politická dohoda má zabezpečiť, aby dánska pripravenosť mohla čeliť výzvam budúcnosti.
V tom istom čase zdôrazňuje, že pripravenosť je dnes solídna.
„Máme dobrú a funkčnú záchrannú pripravenosť v Dánsku a dánska pripravenosť je prispôsobená dánskym podmienkam. Rozdiely medzi pripravenosťou cez hranice môžu byť spôsobené mnohými faktormi vrátane geografie a rôznych konkrétnych úloh,“ hovorí minister.
Kým Dánsko je na dne, pokiaľ ide o výdavky na pripravenosť ako podiel HDP, umiestnenie je trochu vyššie, keď sa pozrieme na počet obyvateľov.
Podľa výpočtov Momentum je Dánsko desiate od spodku, keď zohľadníme výdavky na obyvateľa.