pl flag go to the original language article
This article has been translated by Artificial Intelligence (AI). The news agency is not responsible for the content of the translated article. The original was published by PAP.

Jana Poczobut, dcéra väzneného bieloruského novinára Andrzeja Poczobuta, v mene svojho otca v utorok v Európskom parlamente v Štrasburgu prevzala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia 2025. V mene väznenej gruzínskej novinárky Mzii Amaglobeli cenu prevzala iná novinárka, Irma Dimitradze.

Poczobuta na cenu nominovala frakcia Európskej ľudovej strany, do ktorej patria Platforma Obywatelska a Polskie Stronnictwo Ludowe, ako aj frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov, do ktorej patrí Prawo i Sprawiedliwość. Víťazov v októbri vybrala Konferencia predsedov Európskeho parlamentu, ktorú tvoria predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola a lídri politických skupín.

– Je veľkou cťou stáť tu dnes a preberať túto cenu v mene môjho otca. Už takmer päť rokov moja rodina žije v tieni ticha a neistoty, bez človeka, ktorého milujeme. Dnes chcem vyjadriť hlbokú vďačnosť Európskemu parlamentu za to, že naňho pamätá – a za to, že pamätá na všetky rodiny, ktoré žijú s rovnakými nezodpovedanými otázkami – povedala Jana Poczobut v Európskom parlamente.

Dimitradze prečítala prejav Mzii Amaglobeli adresovaný poslancom Európskeho parlamentu. – Preberám (túto cenu) v mene svojich kolegov a kolegýň novinárov, ktorí dnes v Gruzínsku bojujú o záchranu žurnalistiky. Neúnavne pracujú na tom, aby ste mohli počuť hlas odporu gruzínskych občanov a aby pravda nebola umlčaná – zdôraznila.

Amaglobeli sa vo svojom liste venovala aj gruzínskym úradom. – Tento režim je bezohľadný (…). Ničí slobodnú žurnalistiku, likviduje opozičné politické strany a väzní ich lídrov, účinne demontuje mimovládne organizácie a ľudí v nich pracujúcich označuje za zahraničných agentov (…). Nepodarilo sa mu však umlčať protesty – napísala.

Andrzej Poczobut, novinár a aktivista poľskej menšiny v Bielorusku, bol zatknutý v marci 2021 a 8. februára 2023 bol odsúdený za „činnosť poškodzujúcu záujmy štátu“ (okrem iného za to, že útok Zväzu sovietskych socialistických republík na Poľsko v roku 1939 nazval agresiou a za materiály dokumentujúce protesty v roku 2020) na osem rokov trestaneckej kolónie so sprísneným režimom.

Poľsko žiada bieloruské úrady o prepustenie Poczobuta a ďalších politických väzňov.

Mzia Amaglobeli je gruzínska novinárka a šéfka nezávislých spravodajských portálov Batumelebi a Netgazeti. V januári tohto roku bola zatknutá za účasť na protivládnych protestoch v Gruzínsku. V auguste bola odsúdená na dva roky väzenia.

Je považovaná za prvú politickú väzenkyňu v Gruzínsku od získania nezávislosti krajiny. Ako obrankyňa slobody slova sa Amaglobeli stala symbolom prodemokratického protestného hnutia v Gruzínsku, ktoré sa stavia proti vláde proruskej strany Gruzińskie Marzenie po parlamentných voľbách z októbra 2024, ktoré boli podľa opozície sfalšované.

Cena pomenovaná po Andrieja Sacharova, založená v roku 1988, je najvyšším vyznamenaním Európskej únie v oblasti ľudských práv. Udeľuje sa osobám a organizáciám, ktoré sa zaslúžili o obranu slobody slova, ľudských práv a demokracie. Medzi doterajšími laureátmi sú okrem iných bývalý prezident Juhoafrickej republiky, ktorý prispel k zrušeniu apartheidu, Nelson Mandela, organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), líder antikremeľskej opozície v Rusku Aleksiej Nawalny a aktivista za práva ujgurskej menšiny v Číne Ilham Tohti.

Poslanci Európskeho parlamentu už prijali niekoľko rezolúcií odsudzujúcich represie v Bielorusku. Žiadajú v nich prepustenie politických väzňov (ich počet sa odhaduje na viac ako 1000), odsudzujú spoluvinu prezidenta Aleksandra Łukaszenki na vojne Ruska proti Ukrajine a vyzývajú na sprísnenie sankcií a podporu bieloruských demokratických síl, nezávislých médií a obhajcov ľudských práv.

Pokiaľ ide o Gruzínsko, ktoré je od roku 2023 kandidátskou krajinou na členstvo v Európskej únii, poslanci Európskeho parlamentu v rezolúciách dôrazne odsúdili ústup od demokracie v tejto krajine a represívne predpisy (ako je zákon o „zahraničných agentoch“), útoky na slobodu slova a tlače a represie voči pokojným protestom. Vyzvali tiež na opätovné uskutočnenie volieb z októbra 2024, v ktorých víťazstvo ohlásila vládnuca strana Gruzińskie Marzenie. (16.12.2025)