EÚ sa podieľa približne 90 % na externom financovaní v Bulharsku, uvádza štúdia IPI

SOFIA – Európska únia (EÚ) prispieva približne 90 percentami k vonkajšiemu financovaniu v Bulharsku, uvádza sa v štúdii o nenávratnej zahraničnej pomoci v krajine od začiatku prechodu, ktorú vypracoval Inštitút pre trhovú ekonomiku (IPI). Štúdia bola predstavená v Dome Európy v Sofii.

Analýza IPI je založená na rôznych verejne dostupných zdrojoch, zaoberá sa vonkajšou pomocou pre Bulharsko bez zahrnutia národnej spoluúčasti a nepretenduje na to, že hodnotí efektívnosť využívania platieb, povedal hlavný ekonóm IPI Лъчезар Богданов. Údaje ukazujú, že vonkajšia podpora sa zvyšuje po našom pristúpení k EÚ, čo súvisí aj s rastom ekonomiky krajiny.

Od roku 1989 do konca roku 2024 Bulharsko získava (podľa konzervatívnych odhadov) približne 70 mld. leva a podľa predbežných odhadov len za rok 2025 ide o dodatočných šesť – sedem mld. leva, povedal Богданов. Za posledné desaťročie to predstavuje približne 3 percentá priemerného ročného hrubého domáceho produktu. Po pristúpení k EÚ toto financovanie prispieva približne 7 percentami k príjmom v konsolidovanom rozpočte.

Údaje ukazujú aj cyklickosť v riadení prostriedkov z rozpočtu EÚ – v poslednom roku, v ktorom môžu byť minuté, dochádza k vrcholom, ktoré Богданов komentuje ako slabosť bulharskej vlády, administratívy a obcí pri riadení prostriedkov, pretože podľa jeho slov by bolo logickejšie, keby sme mali rovnomerné čerpanie prostriedkov.

Podľa údajov najväčší podiel – viac ako 30 percent alebo takmer tretina nenávratného financovania smeruje do poľnohospodárstva. Богданов povedal, že je dôležité predstaviť si 30 percent zo 70 mld. leva za toto obdobie, a dodal, že ide o rozsiahlu investíciu do bulharského poľnohospodárstva a každý analytik a bulharský daňový poplatník by si mal klásť otázku, do akej miery to prispieva k efektívnejšiemu poľnohospodárstvu v krajine.

Medzi 10 % a 15 percentami prostriedkov smeruje na dopravnú infraštruktúru, zveľaďovanie a vidiecke oblasti, životné prostredie, konkurencieschopnosť a inovácie, takmer 10 percent – na ľudské zdroje. Je vidieť, že všetky sféry sociálno-ekonomického života boli podporované nenávratným vonkajším financovaním. Prostriedky sa v praxi dostali všade, komentoval Богданов.

Analýza IPI sa zaoberá aj inými zdrojmi financovania v Bulharsku – programami v rámci finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island, Lichtenštajnsko), pričom za programové obdobie 2014 – 2021 prostriedky dosahujú 222 mil. leva. Najviac zdrojov je nasmerovaných do programu na znižovanie chudoby a regionálny rozvoj a do programu pre justíciu – po viac ako 50 mil. leva. Podpora občianskej spoločnosti v Bulharsku sa realizuje prostredníctvom vytvorených programov pre mimovládne organizácie – približne 7 percent z celkového plánovaného rozpočtu na obdobie 2014 – 2021, uvádza analýza.

Som rada, že EÚ prostredníctvom svojej solidarity je tým, kto najviac prispel k rozvoju Bulharska v období od 90. rokov až po súčasnosť, povedala vedúca Zastúpenia EK v krajine Йорданка Чобанова. Dodala, že ide o zdroj, ktorý pochádza od všetkých daňových poplatníkov a jeho pridaná hodnota je v konkrétnych projektoch, ktoré sa realizujú, v zrealizovaných alebo aj v zmeškaných prínosoch. (15. december)