Eurokomisári ocenili pokroky v práci s rómskou komunitou vo Varhaňovciach

VARHAŇOVCE – Eurokomisári ocenili pokroky v práci s rómskou komunitou v obci Varhaňovce v okrese Prešov. Eurokomisári Elisa Ferreirová a Nicolas Schmit s ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronikou Remišovou (Za ľudí) a predsedom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským vo štvrtok (24. 11.) navštívili spomenutú obec, ktorá je zapojená aj do pilotnej iniciatívy Catching-up Regions v PSK. TASR o tom informovala hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.

“Vidíme, že európske prostriedky sa tu využívajú účelne. Hoci s rómskymi komunitami sú problémy a zložitá práca, forma pomoci, akú máme možnosť spoznať v tejto obci, je nesmierne užitočná a pomáha komunite dostať sa na pracovný trh, zapojiť sa do výstavby vlastných domov, získať pracovné návyky či učiť sa finančnej gramotnosti. Znevýhodnené skupiny obyvateľov sú tiež Európania, sú to naši občania, v ktorejkoľvek krajine sa nachádzame a sú dôležití, pretože tvoria desatinu populácie,” uviedla eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Ferreirová.

Do iniciatívy Catching-up Regions je obec zapojená od roku 2019 ako jedna zo šiestich pilotných obcí Prešovského kraja a to v rámci komponentu zameraného na integráciu marginalizovaných rómskych komunít. V spolupráci s PSK obec podala sedem projektov v hodnote takmer 3,5 milióna eur. Jeden z nich je ukončený, dva sa aktuálne realizujú a ostatné budú ukončené do konca roka 2023.

“Varhaňovce sú príkladom dobrej praxe a integrovaného prístupu. Som presvedčený, že aj ďalšie obce zapojené do iniciatívy – Ostrovany, Dlhé Stráže, Varadka, Čičava a Krivany, využijú zdroje EÚ na dobré a zmysluplné projekty, ktoré napokon budú motiváciou pre ďalšie samosprávy,” povedal Majerský.

Vo Varhaňovciach ukončili projekt sanácie nelegálnej skládky a realizuje sa projekt vybudovania zberného dvora a miestnych občianskych poriadkových služieb, ktoré dohliadajú na bezpečnosť a poriadok v obci. Do konca budúceho roka sa tu majú zrealizovať projekty výstavby vodovodu, kanalizácie a chodníkov.

Obec tiež intenzívne spolupracuje s mimovládnou organizáciou Projekt DOM.ov, v rámci ktorého pomáha rómskym rodinám so svojpomocnou výstavbou rodinných domov. Zároveň sa tu realizujú aj ďalšie sociálne projekty ako napríklad terénna práca, menšie obecné služby pre dlhodobo nezamestnaných, ako aj národný projekt zdravé regióny.

Terénna návšteva vo Varhaňovciach sa uskutočnila v rámci konferencie Tvoríme lepšie Slovensko, ktorú vo štvrtok zorganizovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v Prešove pri príležitosti predstavenia Programu Slovensko 2021 – 2027. (25. novembra)

Minister vnútra Mikulec: SR očakáva akčný plán EÚ na riešenie migrácie aj pre Západný Balkán

BRUSEL – Migračná kríza v centrálnom Stredomorí a rastúci počet migrantov prichádzajúcich do Európy cez západobalkánsku trasu boli hlavnými témami mimoriadneho zasadnutie ministrov vnútra EÚ v Bruseli. Minister vnútra SR Roman Mikulec to pre spravodajcu TASR potvrdil po skončení rokovaní.

Mikulec spresnil, že zasadnutie ministrov zvolalo české predsedníctva v Rade EÚ na podnet Francúzska. “Hovorili sme o všetkých (migračných) trasách. Som rád, že došlo na naše slová, že nelegálna migrácia nie je problém Slovenska, Česka či Rakúska, ale problém EÚ,” uviedol. To sa podľa ministra odrazilo na konsenzuálnom pochopení všetkých členských krajín, že migráciu treba riešiť spoločnými silami.

Na Rade ministrov sa hovorilo o ďalších konkrétnych krokoch na riešenie migrácie z pozície Európskej komisie aj z pohľadu niektorých členských krajín. “Ide o kroky, ktoré sme už my aktivovali na našich regionálnych stretnutiach, naposledy vo štvrtok v Prahe, kde sa hovorilo o spoločnom postupe Slovenska, Česka, Maďarska a Rakúska voči západnej migračnej trase, napríklad pri spoločnej ochrane hraníc, a potrebe tlačiť na krajiny západného Balkánu, aby zosúladili svoju politiku s EÚ,” vysvetlil Mikulec.

Slovensko sa podieľa na ochrane maďarsko-srbskej hranice a zúčastňuje sa na spoločných hliadkach na území Maďarska, čo podľa jeho slov môže zabrániť väčšiemu prísunu migrantov do Únie. Dodal, že Slovensko trvá na sprísnení návratovej politiky, kde musí eurokomisia zvýšiť tlak na krajiny pôvodu a tranzitu nelegálnych migrantov.

Mikulec v tejto súvislosti poprosil české  predsedníctvo, aby do piatkových rokovacích tém zaradila aj uplatňovanie readmisnej dohody medzi EÚ a Srbskom, ktorú niektoré krajiny eurobloku neuplatňujú. Eurokomisia v pondelok predstavila akčný plán na riešenie otázky migrácie v centrálnom Stredomorí a podobný plán chce do summitu EÚ – Západný Balkán v Tirane (6.12) predložiť aj pre západobalkánsku trasu. Mikulec zdôraznil, že to bola aj jedna z požiadaviek ministrov vnútra voči eurokomisii, pričom exekutíva EÚ by mala pripraviť uskutočniteľné plány.  “Potrebujeme rýchlu implementáciu krokov, aby sme migráciu zastavili tam, kde vzniká a neriešili ju vo vnútri EÚ a nemuseli sme zavádzať kontroly na vnútorných hraniciach, ako k tomu dochádza teraz,” odkázal. Dovtedy, kým nebude platiť spoločná azylová a migračná politika EÚ, tak podľa neho bude treba stále a opakovane riešiť podobné krízy.  (25. novembra)

Minister spravodlivosti SR Karas rokoval v Ríme o boji proti zločinu

RÍM/BRATISLAVA – Minister spravodlivosti SR Viliam Karas rokoval v piatok v Ríme s talianskym rezortným kolegom Carlom Nordiom. Na stretnutí si okrem iného pripomenuli Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách a zdôraznili dôležitosť prevencie. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti SR.

“Ako významnú autoritu v oblasti trestného práva som požiadal ministra Nordia o spoluprácu pri novelizácii trestných kódexov a využitia talianskych skúseností v boji proti organizovanému zločinu,” povedal po stretnutí Karas. Osobitne hovorili o využívaní trestu prepadnutia majetku, kde by sa podľa jeho slov mohlo Slovensko tiež inšpirovať. Taliansko je v problematike konfiškácie majetku a najmä jeho následného využívania zo strany štátu na vysokej organizačnej úrovni, uviedlo tlačové oddelenie MS SR.

Ministri rokovali aj o alternatívnych trestoch, nutnosti skrátenia trvania trestných konaní a reforme súdnej mapy. Agenda prepadnutia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti bude predmetom následného stretnutia na expertnej úrovni. To bude venované výmene skúseností z praxe s cieľom transferu know-how a jeho prispôsobeniu slovenským podmienkam. (25. novembra)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Káčer si uctil obete hladomoru v Ukrajine z obdobia Sovietskeho zväzu

BRATISLAVA – Šéf slovenského rezortu diplomacie Rastislav Káčer si v sobotu uctil pamiatku obetí hladomoru, ktorý si najmä na území dnešnej Ukrajiny medzi rokmi 1932 a 1933 vyžiadal mnohé ľudské životy. Urobil tak pri príležitosti Dňa spomienky na obete hladomoru. TASR o tom informovali z komunikačného odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

“Hoci utrpenie počas hladomoru bolo nesmierne, nedokázalo zlomiť ducha ukrajinského národa. Podobnú odvahu Ukrajincov vidíme aj dnes, napriek tomu, že čelia vojenskej agresii, deportáciám a ničeniu ich majetku,” zdôraznil Káčer s tým, že Rusko sa nedokázalo vyrovnať s minulosťou sovietskej diktatúry a opäť používa hlad ako zbraň. “Znovu sú to nevinní ľudia, ktorí sú ohrození nedostatkom potravín, a to predovšetkým na Blízkom východe či v Afrike,” vyhlásil minister.

Zopakoval, že civilizovaný svet takéto konanie odsudzuje. Podľa šéfa slovenskej diplomacie je dôležité vyvinúť maximálne úsilie, aby sa zabránilo podobným tragédiám. Pripomenul úlohu svetového spoločenstva pri sprostredkovaní tzv. obilnej dohody, ktorá umožnila vývoz potravín z ukrajinských prístavov, či úlohu Európskej únie pri spustení tzv. koridorov solidarity, ktoré vedú aj cez Slovensko.

Ministerstvo priblížilo, že hladomor v Ukrajine a iných častiach Sovietskeho zväzu vyvolala politika diktátora Josifa Stalina. Komunistický režim spôsobil smrť niekoľkých miliónov Ukrajincov, väčšinou roľníkov a ich rodín, ktorí odporovali násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva. Odhady počtu obetí sa rôznia, zväčša sa pohybujú od tri a pol do desiatich miliónov. (26. novembra)

This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.