go to the original language article
BEOGRAD – Šéf Delegácie EÚ Andreas Fon Bekerat dnes vyhlásil, že členské štáty EÚ sa nedohodli na otvorení Klastera 3 v rokovaniach so Srbskom, ale že sa k tejto otázke vrátia budúci rok a poukázal na to, že existuje silná túžba, aby Srbsko bolo v rámci Európskej únie, pričom dodal, že na pokrok sú potrebné reformy, ako aj dialóg. „Myslím si, že sme to ukázali obrovskou podporou, ktorú sme poskytli Srbsku. Od roku 2014 do roku 2027 sme vyčlenili sedem miliárd eur. Myslím si, že to celkom jasne hovorí o tom, nakoľko chceme mať Srbsko v rámci Európskej únie. Ale aby sa to stalo, sú potrebné dôveryhodné a hmatateľné reformy,“ povedal Fon Bekerat vo vyhlásení pre novinárov v Európskom dome pred začiatkom panelu „Od Dánska po Cyprus: Ako urobiť EÚ pripravenou na rozšírenie“.
Zdôraznil, že sa v posledných týždňoch ukázalo, nakoľko je EÚ oddaná procesu rozšírenia na príklade Čiernej Hory a Albánska a vyjadril poľutovanie nad tým, že stolička Srbska bola prázdna na samite v Bruseli. „Toto bola veľmi dobrá príležitosť na rozhovor s ostatnými členskými štátmi, s ostatnými lídrami Západného Balkánu. A myslím si, že aby sme dosiahli pokrok na ceste rozšírenia, je potrebný tento dialóg,“ povedal Fon Bekerat. Uviedol, že dúfajú aj v konkrétne reformy v oblasti právneho štátu, boja proti korupcii, ochrany nezávislosti súdnictva, volebných reforiem, ako aj slobody médií a dodal, že delegácia EÚ je pripravená podporiť Srbsko vo všetkých týchto oblastiach, ako aj v otázkach, ktoré sa týkajú občianskej spoločnosti. Uviedol, že v rámci rokovaní medzi EÚ a Srbskom sa popri oblasti právneho štátu uvádza aj normalizácia vzťahov s Prištinou. Zároveň zablahoželal Dánsku k doterajšiemu predsedníctvu v EÚ. Veľvyslankyňa Dánska v Srbsku, Čiernej Hore a Severnom Macedónsku Pernile Kadel povedala, že sa táto krajina počas predsedníctva v EÚ silno zasadzovala za rozšírenie a že bude naďalej podporovať Srbsko na jeho európskej ceste.
Uviedla, že práve na Západnom Balkáne existujú konkrétne posuny, predovšetkým v Čiernej Hore a Albánsku, a že dúfali, že počas ich predsedníctva dosiahnu viac so Srbskom. „Verím, že niet pochýb o tom, kam Srbsko patrí. Srbsko patrí do EÚ, je európskou krajinou, ktorá sa nachádza v srdci Európy. A je zrejmé, že Srbsko musí urobiť ešte viac, aby v reformách pokračovalo a zrýchlilo ich, aby využilo príležitosť, pretože rozšírenie prebieha,“ povedala Kadel. Keď hovorila o predsedníctve Dánska, uviedla, že išlo už o ôsme v poradí a najťažšie kvôli dynamickej geopolitickej situácii, predovšetkým kvôli vojne na Ukrajine. Povedala, že témou dánskeho predsedníctva bola silnejšia Európa a že sa veľmi sústredili na rozšírenie. „Veľmi sme sa sústredili na rozšírenie z perspektívy, že musíme naštartovať proces, pokiaľ ide o Ukrajinu, pretože bezpečnosť Európy je veľmi zameraná a vo veľkej miere závisí od toho, čo sa stane na Ukrajine,“ povedala veľvyslankyňa. Veľvyslanec Cypru v Srbsku Andreas Fotiu povedal, že jeho krajina od 1. januára po druhý raz preberá predsedníctvo a že jednou z jej priorít bude rozšírenie. „Vždy sme boli pevnými zástancami rozšírenia Európskej únie. A samozrejme, Srbsko má svoje miesto v tejto politike a Cyprus, ako úprimný sprostredkovateľ a priateľ Srbska, bude usilovne pracovať, na základe výsledkov Srbska, aby v nasledujúcich šiestich mesiacoch čo najviac pokročil proces pristúpenia,“ povedal Fotiu. Dodal, že najnovšia správa Európskej komisie má identifikovať pokrok alebo nedostatky, ktoré boli zaznamenané v uplynulom roku. „Srbsko dosiahlo pokrok, ale samozrejme existujú výzvy, ktoré zostávajú v oblastiach identifikovaných Európskou komisiou, vrátane právneho štátu atď. Budeme pracovať spoločne, aby sme zaznamenali čo najväčší pokrok a vytvorili podmienky na to, aby všetky členské štáty, keďže ide o medzivládny proces, boli presvedčené, že nastal čas postúpiť v rokovaniach o pristúpení Srbska,“ povedal cyperský veľvyslanec. (19. decembra)