Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Brusel – Politika súdržnosti EÚ musí byť priamo prepojená s budovaním konkurencieschopnosti. Uviedol to v utorok pre spravodajcu TASR predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a vedúci slovenskej delegácie na októbrovom plenárnom zasadnutí Výboru regiónov v Bruseli Juraj Droba.
Juraj Droba uviedol že v rámci politickej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR) vo Výbore regiónov dostal priestor, aby na úvod Týždňa regiónov prehovoril v mene predsedu frakcie ECR vo Výbore regiónov Marca Marsilia. „Predstavil som víziu kohéznej politiky, jej prepájanie s konkurencieschopnosťou. Môj príhovor bol aj o tom, že regióny a miestne a regionálne samosprávy musia sedieť pri stole, keď sa rozhoduje o eurofondoch. Momentálne sa to veľmi scentralizovalo a my sa tomu bránime,“ opísal situáciu.
Dodal, že predstavitelia regiónov nechcú, aby sa o tejto záležitosti rozhodovalo od zeleného stola na úrade vlády, naopak, je potrebné, aby sa tieto rozhodnutia robili na čo najnižšej územnej úrovni. Pripomenul že jeho prejav sa stretol s veľkým ohlasom, lebo ide o problém, ktorý trápi všetky regióny v členských krajinách EÚ.
V utorok poobede sa plenárne zasadnutie Výboru regiónov v bruselskej budove Európskeho parlamentu venovalo aj otázke, ako má táto inštitúcia či najlepšie brániť záujmy regiónov pri tvorbe budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034 a pri rozdeľovaní zdrojov na jednotlivé politiky a programy.
Droba v tejto súvislosti spomenul, že v mene Výboru regiónov bol v pondelok vymenovaný za spravodajcu pre Nástroj na prepájanie Európy (CEF), čiže pre program EÚ, ktorý umožňuje financovať prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí (TEN-T) v sektoroch dopravy, energetiky, telekomunikácií a digitalizácie.
CEF sprostredkuje krajinám EÚ 83 miliárd eur
„Bude to 83 miliárd eur, ktoré sa budú v najbližšom období rozdeľovať. Na vypracovanie toho stanoviska mám približne sedem mesiacov. Mal by som toto stanovisko prezentovať na budúci rok v máji na ďalšom plenárnom zasadnutí, kde sa bude o ňom hlasovať,“ vysvetlil. Spresnil, že v podstate pôjde o peniaze, ktoré budú čerpané na dopravnú, energetickú a digitálnu infraštruktúru. V praxi to podľa neho znamená, že ide o zdroje, z ktorých Slovensko má šancu zaplatiť modernizáciu svojich železníc a budovanie diaľnic. (14. októbra)
Redakčnú zodpovednosť za publikáciu nesie TASR.