Jourová: Chcem zistiť, kam sa posunulo Slovensko 5 rokov po vražde Jána Kuciaka

BRUSEL – Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová upozornila, že vraždy maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej a slovenského novinára Jána Kuciaka odhalili rastúci problém bezpečnosti novinárov v celej Európe. Informoval o tom spravodajca TASR v Bruseli.

„Obeť oboch novinárov nás prinútila pozrieť sa hlbšie na tento problém. Eurokomisia vydala odporúčania členským štátom, aby prijali účinnejšie opatrenia v prospech bezpečnosti novinárov,“ vysvetlila Jourová, ktorá v pondelok 20. februára pricestuje do Bratislavy na konferenciu, ktorá sa koná pri príležitosti piateho výročia vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Úrady by podľa Jourovej mali napríklad postupovať dôsledne, ak sa novinárom niekto vyhráža, a tiež chrániť ich pred nezákonným odpočúvaním. Ako pripomenula Jourová, Slovensko niekoľkokrát na oficiálnych fórach vyhlásilo, že túto záležitosť berie vážne a ministerstvo kultúry spolupracuje na opatreniach s ministerstvom vnútra. Pokrok podľa nej zaznamenali aj ďalšie krajiny EÚ, pričom práve štáty, kde došlo k násiliu voči novinárom, vyzývajú ostatné krajiny, aby urobili viac.

V Bratislave sa česká eurokomisárka okrem iných stretne s ministerkou kultúry SR Natáliou Milanovou. Podľa vlastných slov je zvedavá na posun Slovenska. Demokratická vláda by podľa nej nemala byť prepojená s mafiánmi a inými nebezpečnými elementmi. „To je to, čo odkrýval Kuciak. Bol to profesionálny novinár, ktorý dokázal geniálne pracovať s dátami z otvorených zdrojov a odhaľovať rôzne siete a prepojenia. Mal odvahu s tým ísť von, preto ho zabili. Ako však ukazuje história, to, že zabijete posla, neznamená, že zabijete posolstvo. Idem na Slovensko zistiť, či toto posolstvo má silu,“ vysvetlila Jourová.

Komisia v septembri predstavila návrh Európskeho zákona o slobode médií. Ide o súbor pravidiel na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ. Jourová priznala, že tento návrh, o ktorom už rokuje aj europarlament, „budí veľké vášne, ale má aj veľkú podporu“. Mediálny zákon, ktorý v exekutíve EÚ vypracovala, by mal chrániť pluralitu názorov médií, istotu existencie verejnoprávnych médií a celú mediálnu scénu pred zásahmi politikov a oligarchizáciou, čiže koncentrovaním moci cez médiá. V neposlednom rade by mal chrániť profesionálne médiá pred zásahmi veľkých digitálnych platforiem. (17. februára)

Európsky komisia schválila zmenu mapy regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022–27

BRUSEL – Európska komisia (EK) v piatok 17. februára oznámila, že na základe pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila zmeny mapy regionálnej pomoci navrhnuté Slovenskom pre obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027. Komisia to odobrila v rámci revidovaných usmernení o regionálnej pomoci, informuje spravodajca TASR.

EK 22. novembra 2022 schválila Územný plán spravodlivej transformácie Slovenska, ktorý identifikuje územia oprávnené na podporu z Fondu spravodlivej transformácie. Tieto územia sa nachádzajú v regiónoch oprávnených na pomoc podľa príslušných ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie (oblasti „a“), čo umožňuje poskytnúť pomoc na podporu najviac znevýhodnených regiónov. V záujme ďalšieho riešenia regionálnych rozdielov v piatok schválená novela mapy regionálnej pomoci Slovenska umožňuje poskytnúť vyššie maximálne sumy pomoci na týchto územiach.

Maximálne sumy pomoci sa zvýšia z 30 % na 40 % oprávnených investičných nákladov v častiach regiónu západné Slovensko, od 40 % do 50 % oprávnených investičných nákladov v častiach regiónu stredné Slovensko a od 50 % do 60 % oprávnených investičných nákladov v častiach regiónu východné Slovensko.

Veda: Spoluautorom novej vegetačnej mapy Arktídy je aj botanik SAV

BRATISLAVA – Medzinárodný tím botanikov už desiatky rokov študuje a mapuje vegetáciu arktickej oblasti. Ekologické a stanovištné charakteristiky rastlinstva zaznamenávajú v mape, ktorú sprístupňujú širokej vedeckej obci skúmajúcej túto oblasť Zeme. Úsilie výskumného tímu zastrešuje projekt Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy, ktorého členom je aj botanik Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied (SAV). TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Najnovšiu verziu Cirkumpolárnej vegetačnej mapy Arktídy prezentujú v týchto dňoch jej autori na medzinárodnej konferencii pri príležitosti Týždňa arktickej vedy (17. – 24. 2.) vo Viedni. Mapa zoskupuje viac ako 400 opísaných rastlinných spoločenstiev do 16 typov vegetácie, ľadovcov, slanej vody a sladkej vody s rozlíšením jedného kilometra. Zobrazuje rozľahlú oblasť medzi Severným ľadovým oceánom na severe a severnou hranicou lesov na juhu.

„Arktický región je bohatý na trpasličie kríčky, vankúšovité a trsnaté byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú blízko zeme, aby efektívne využívali špecifické mikroklimatické podmienky a minimum zdrojov, ktoré majú k dispozícii,“ spresnil Šibík. Odborník na alpínske ekosystémy dodáva, že ekvivalenty arktickej vegetácie máme aj na Slovensku. Sú to vysokohorské spoločenstvá v našich najvyšších pohoriach. „Dobrým príkladom je reliktný porast s ostricou skalnou alebo ostričkou myšou, ktoré sa vzácne zachovali na niekoľkých lokalitách, prevažne v Tatrách, a predstavujú pozostatky kedysi rozšírenejšej arkto-alpínskej flóry a vegetácie,“ dodal. (18. februára)

Veľvyslanec SR odovzdal Srbsku najväčšiu humanitárnu pomoc v histórii SR

BRATISLAVA – Symbolický šek v hodnote viac ako 6,2 milióna eur odovzdal v piatok 17. februára veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Fedor Rosocha predsedníčke vlády Srbskej republiky Ane Brnabičovej. Táto najväčšia humanitárna zbierka v histórii Slovenska pozostáva z 321.060 vakcín proti ochoreniu COVID-19. V nedeľu o tom TASR informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Najhodnotnejšia humanitárna zásielka v histórii Slovenska pozostávajúca z 300.000 dávok vakcín prispôsobených variantu omikron a 21.060 dávok vakcín určených na základné očkovanie od výrobcu Pfizer/BioNTech dorazila do Srbska už v januári a v súčasnosti prebieha jej podávanie v zdravotníckych zariadeniach. „Zdieľanie vakcín z vlastných zásob je prejavom solidarity a odhodlanosti Slovenska pomáhať partnerom v čase krízy. Slovensko sa aj týmto spôsobom pridalo k iniciatíve EÚ zameranej na podporu partnerských krajín v boji proti pandémii v rámci iniciatívy Team Europe,“ uviedol Rosocha. „Chcem sa poďakovať Slovensku za túto mimoriadne dôležitú pomoc. Vždy je skvelé vidieť, keď sa partneri dokážu podporiť a spoľahnúť sa na seba v ťažkých časoch,“ dodala Brnabičová.

Očkovacie látky boli Srbsku poskytnuté ako súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci SR pod značkou SlovakAid na podporu boja proti pretrvávajúcej pandémii ochorenia COVID-19. Cieľom je prispieť k zvýšeniu odolnosti a kolektívneho zdravia populácie. Darovanie vakcín je výsledkom úzkej spolupráce Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Veľvyslanectva SR v Belehrade, Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu vlády Srbskej republiky.

This compilation is an editorial selection based on Tasr’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.