Kandidát na prezidenta Korčok je za silnejšiu EÚ, podľa Pellegriniho mu nejde o Slovensko

Bratislava – Občiansky kandidát na prezidenta SR Ivan Korčok je za silnejšiu Európsku úniu (EÚ) v oblasti zahraničnej politiky. Silnejšia EÚ vo svete je podľa neho aj slovenským záujmom. Kandidát na prezidenta a predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) reagoval, že na výsadu práva veta v rámci Únie nemožno nikdy rezignovať. Skonštatoval tiež, že akékoľvek cudzie záujmy sú Korčokovi prednejšie ako národnoštátny záujem SR.

Korčok poukázal, že v tejto veci majú s Pellegrinim úplne odlišný názor. „Pán Pellegrini, právo veta v EÚ je pre vás len marketingová skratka a ani tá nie je z vašej hlavy. Som za debatu o posilnení spoločnej zahraničnej politiky EÚ, lebo opakujem, silnejšia EÚ vo svete je slovenský záujem. Vy si myslíte, že je to hrozba,“ podotkol. Právo veta je podľa Koročka pre Pellegriniho len marketingovou skratkou.

Pellegrini poukázal, že Európska únia je konceptom štátov, kde „za jedným stolom rovnocenne sedia a hlasujú veľkí európski hráči s tými menšími“. Hlasovanie menších štátov má podľa neho rovnakú váhu ako veľkých, ktoré musia počúvať aj ich argumenty a výhrady. „Ivan Korčok sa zjavne snaží zapáčiť veľkým hráčom. Nechce sa mu ako prípadnej hlave štátu viest rovnocenný dialóg, ale chce prijímať len rozhodnutia a príkazy silnejších. Je to možno pohodlnejšie, ale doslova devastačné pre SR a ďalšie menšie státy EÚ,“ povedal Pellegrini. (12. februára)

Minister Blanár: Zrušenie práva veta by bolo začiatkom konca Európskej únie

Bratislava – Európska únia (EÚ) bola postavená na konsenzuálnom základe a zrušenie práva veta, ktoré by viedlo k presadzovaniu záujmov väčších členských krajín na úkor menších, by bolo začiatkom jej konca. V TASR TV to povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie nesúhlasí s názormi, podľa ktorých by nahradenie práva veta v jeho dnešnej podobe hlasovaním kvalifikovanou väčšinou zvýšilo akcieschopnosť únie. „Všetky národy, ktoré sa spojili v Európskej únii, sa vždy dokázali dohodnúť, aj keď to bolo veľmi ťažké. Ale dohoda bola potom trvalo udržateľná a viedla k mieru,“ skonštatoval.

Blanár si nemyslí, že rokovanie o európskom balíku pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd eur trvalo z dôvodu hrozby veta zo strany Maďarska príliš dlho. Pripomenul, že aj americká pomoc Ukrajine narazila na komplikácie pri schvaľovaní.

Ficova vláda podľa neho bude trvať na udržaní práva veta členských štátov Európskej únie, a to nie iba pri dôležitých otázkach zahraničnej politiky, ale aj pri daniach, otázkach rozširovania EÚ a ďalších. Názory exministra zahraničných vecí a prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, ktorý si debatu o zrušení práva veta v EÚ predstaviť vie, Blanár odmieta.

Hoci sa Slovensko nepostavilo proti iniciatívam na otvorenie prístupových rokovaní Európskej únie s Ukrajinou, Blanár upozornil, že by sa nemalo zabúdať na prístupový proces krajín západného Balkánu. „Nemyslíme si, že by mal byť použitý dvojaký meter voči Ukrajine a štátom západného Balkánu. Je dôležité, aby sme nádej, ktorú sme pre občanov západného Balkánu vyslovili pred dvadsiatimi rokmi, naplnili,“ dodal.

Zahraničnopolitický rozmer má aj téma novely Trestného zákona, jej schvaľovanie v skrátenom legislatívnom konaní kritizoval uznesením Európsky parlament a podľa Progresívneho Slovenska Európska komisia zaslala Slovensku dva listy, v ktorých varuje, že krajina môže pre novelu prísť o európske peniaze. „Mrzí nás, že Progresívne Slovensko a ďalší opoziční poslanci v Európskom parlamente robia zlú krv a poškodzujú dobré meno Slovenska z čisto politických dôvodov,“ reagoval Blanár. Reálne riziko prepadnutia európskych financií nevidí. (14. februára)

Minister Blanár: V4 by mala aktívnejšie spolupracovať, spája ju viac ako politický dialóg

Bratislava – Štáty Vyšehradskej štvorky (V4) by mali aktívnejšie spolupracovať. Spája ich viac ako politický dialóg. Uviedol to minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti 33. výročia založenia V4, ktoré pripadá na 15. februára.

Vyšehradská štvorka podľa ministra dokázala, že vie byť relevantným hlasom presadzujúcim regionálne záujmy v Európskej únii i vo svete. „Vyšehradská štvorka je unikátny projekt, ktorý nám dokázal pomôcť pri zásadných krokoch, ako bola integrácia do EÚ, Aliancie alebo tiež začlenenie do schengenského priestoru a v mnohých ďalších dôležitých rozhodnutiach, kde sme spoločne vystupovali ako silný partner s medzinárodným uznaním,“ povedal Blanár.

To, že V4 spája viac ako len politický dialóg, podľa neho dokazuje aj najnovšie európske hlasovanie, keď všetky štyri štáty hlasovali proti alebo sa zdržali, a tým nesúhlasili s povinnými kvótami na nelegálnych migrantov.

Šéf diplomacie poukázal na to, že Česko, Maďarsko a Poľsko patria medzi najdôležitejších hospodárskych partnerov SR. „Je dôležité spájať sa v témach, v ktorých máme spoločné názory, ako je práve nelegálna migrácia alebo napríklad oblasť poľnohospodárstva, energetiky či infraštruktúry,“ skonštatoval.

Významnou súčasťou V4 je Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý vznikol z iniciatívy SR v roku 2000 s cieľom pomáhať v rozvoji regionálnej spolupráce, pripomenul Blanár. Tvrdí, že fond podporil a financoval granty, štipendiá a rezidenčné programy pre projekty v oblastiach vedy, umenia a vzdelávania v celkovej hodnote 127,5 milióna eur. Podporili sa projekty v rámci V4, širšieho regiónu krajín západného Balkánu a Východného partnerstva.

Vyšehradská štvorka vznikla 15. februára 1991 prijatím Vyšehradskej deklarácie ako Vyšehradská skupina zložená z vtedajšieho Česko-Slovenska, Maďarska a Poľska. V súčasnosti združuje viac ako 64 miliónov obyvateľov Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. Aktuálne predsedajúcou krajinou je Česká republika. (15. februára)