Brusel (ANSA) – Pozvánky na Board of Peace, vytvorený Donald Trumpom, sa len tak sypú. A zároveň rastie aj obozretnosť. Pretože iniciatíva sa javí prinajmenšom ako veľmi riskantná. Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol prvý, kto sa verejne stiahol, čím si vyslúžil hnev magnáta. Doteraz je pozvaných 52 lídrov, ale počet sa pravdepodobne zvýši. Zatiaľ účasť potvrdilo len 8. Ostatní si berú čas.
Napriek tomu americký prezident tlačí a želal by si všetko uzavrieť už v Davose, kde sa koná ekonomické fórum. Veľmi napätý časový harmonogram, ktorý je s veľkou pravdepodobnosťou nezlučiteľný so zložitosťou operácie. Medzi tými, ktorí v veľmi krátkom čase povedali áno, sú Argentína, Maďarsko, Kazachstan, Uzbekistan, Maroko, Albánsko, Vietnam a Spojené arabské emiráty.
Väčšina vlád, ktoré vydali oficiálne vyhlásenia týkajúce sa prijatia pozvánok – zdôrazňuje sa v Bruseli – naopak uviedla, že otázka je „predmetom inštitucionálneho politického a právneho preskúmania“, zatiaľ čo niektoré zdôraznili „potrebu konzultovať svojich partnerov“. O tom, že ide o citlivú záležitosť, svedčí skutočnosť, že 27 členských štátov Európskej únie o nej bude diskutovať na mimoriadnom summite vo štvrtok, okrem krízy, ktorá vypukla okolo Grónska.
Aj tu sa vášne rozpaľujú. „Je to šialený dokument, navrhnutý tak, aby podkopal Organizáciu Spojených národov od základov,“ zveruje sa diplomat. „Vyzerá to ako niečo, čo vyšlo z (zlého) akčného filmu,“ dodáva európsky zdroj. Svoju váhu má aj výber lídrov. Je tam Vladimir Putin (Rusko predsa len sedí v Bezpečnostnej rade OSN), ale aj Alexander Lukashenko, nestarnúci prezident-diktátor Bieloruska.
Volodymyr Zelensky, ktorý potvrdil, že pozvanie dostal, si pri rozhovore s novinármi vyžiadal čas a vysvetlil, že ukrajinskí diplomati „všetko skúmajú“. „Rusko je krajina, ktorá nám vyhlásila vojnu, a Bielorusko je jeho spojenec, je pre mňa stále veľmi ťažké si predstaviť, ako by sme mohli spolupracovať v akomkoľvek type rady,“ zdôraznil.
Na druhej strane, Board of Peace bol pôvodne zamýšľaný na dohľad nad obnovou palestínskeho územia, ale jeho štatút sa nezdá obmedzovať jeho úlohu na Gazu (Pásmo alebo Palestína nie sú spomenuté v žiadnej časti dokumentu, aspoň v doteraz zverejnených verziách).
V skutočnosti by malo ísť o „medzinárodnú organizáciu, ktorej cieľom je podporovať stabilitu, obnoviť spoľahlivú a legitímnu vládu a zaručiť trvalý mier v oblastiach zasiahnutých alebo ohrozených konfliktmi“, uvádza sa v preambule. A „bude vykonávať takéto mierotvorné funkcie v súlade s medzinárodným právom“ (20. januára).
go to the original language article
