M. Šutaj Eštok: Slovensko nesúhlasí so schválením tzv. migračného paktu EÚ

BRATISLAVA – Slovensko nesúhlasí so schválením tzv. migračného paktu Európskej únie (EÚ), pretože ani jedna z navrhovaných možností nie je prijateľná. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) to uviedol v reakcii na štvrtkovú (8. 2.) podporu dohody na sprísnenie azylových a migračných pravidiel v Bruseli. Očakáva schválenie reformy aj v ďalších orgánoch Európskej únie. Treba sa podľa neho pripraviť na následky, ktoré to bude mať pre Slovensko.

„My, Maďari a Poliaci sme hlasovali proti legislatívnym aktom, ktoré hovoria o tzv. solidarite. Žiaľ, boli sme prehlasovaní viacerými členskými štátmi. Schválili sa tri varianty a Slovensko ani s jedným z nich nesúhlasí,“ vyhlásil minister. Šéf rezortu odmieta návrh na povinné prijatie 285 migrantov ročne, prípadne finančnú náhradu vo výške 5,7 milióna eur. Nesplnenie má byť sankcionované alebo inak kompenzované.

Šutaj Eštok kritizuje úzky výber možností kompenzácie, uvítal by napríklad formu humanitárnej pomoci či pomoci na mieste vzniku migrácie. Nesúhlasí ani s alternatívou pomoci iným členským štátom, ktoré nestíhajú vybavovať azylové procesy. „Azylové konania sa presunú na pôdu Slovenska, čo de facto bude znamenať, že takýto migrant už nikdy zo Slovenska neodíde,“ skonštatoval.

Šefčovič: Riešenia pre poľnohospodársku politiku EÚ treba hľadať s farmármi

BRUSEL – Budúca podoba poľnohospodárskej politiky EÚ sa zrodí aj na základe priameho dialógu s farmármi. V rozhovore pre TASR to uviedol výkonný podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý sa v stredu (7. februára) v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu zúčastnil na rozprave o situácii európskych poľnohospodárov.

Európska komisia vydala v utorok (6. februára) odporúčanie o znížení uhlíkových emisií do roka 2040 a návrhy na udržateľné zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka, čo má pomôcť pri dodržaní cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Časť z týchto návrhov sa týka aj odvetvia poľnohospodárstva, ktoré tiež musí pomôcť pri zelenej tranzícii.

Šefčovič zdôraznil, že eurokomisia si váži prácu poľnohospodárov, lebo sú to hlavne oni, ktorí sa starajú o to, ako čo najlepšie využívať prírodné zdroje, a je si vedomá toho, že budúce riešenia pre spoločnú poľnohospodársku politiku treba hľadať spolu s nimi. To sú podľa neho dôvody, prečo šéfka EK Ursula von der Leyenová odštartovala strategický dialóg o budúcnosti európskej poľnohospodárskej politiky. Spresnil, že tento dialóg bude pokračovať každých štyri až päť týždňov a mal by vyústiť do vypracovania správy, ktorá do veľkej miery ponúkne riešenie pre zarámcovanie nového sedemročného rozpočtu EÚ. Cez dlhodobý rozpočet viac ako tretina zdrojov EÚ, čiže viac ako 300 miliárd eur, ide práve na spoločnú poľnohospodársku politiku.

Šefčovič hovoril aj o úsilí odmeňovať tých, ktorí investujú viac do udržateľnejšieho spôsobu poľnohospodárstva. V praxi to podľa neho znamená napríklad zavedenie uhlíkových certifikátov pre farmárov, ktorí prispejú k znižovaniu emisií CO2 alebo budú uskladňovať uhlík či už prostredníctvom svojej agrárnej práce, alebo lesníci vysádzaním nových stromov. Cieľom je, aby takéto aktivity mali nielen pridanú ekologickú hodnotu, ale aj primerané finančné ocenenie.

NRSR prijala novelu Trestného zákona, zruší sa ÚŠP a upravia sa trestné sadzby

BRATISLAVA – Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa má zrušiť. Má tiež dôjsť k viacerým zmenám pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj k úprave premlčacích lehôt. Vyplýva to z novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorú vo štvrtok (8. februára) schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

Minister spravodlivosti SR Boris Susko z vládnej strany Smer-SD v piatok priblížil, že zanikne Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), no jeho prokurátori v štruktúrach ostanú a ďalej budú dozorovať prípady. Na krajských i okresných prokuratúrach je podľa neho dostatok kvalifikovaných prokurátorov a žiadne z konaní sa nezastaví. Dodal, že novelou sa zákon pretavil do podoby moderného trestného práva, najmä kladením dôrazu na alternatívne tresty. Motiváciu vidí aj pri nahrádzaní škody. Zdôraznil potrebu možnej nápravy páchateľa, aby sa nedopúšťal recidívy. Prínos vidí v úprave pojmov a podmienok na uzatváranie dohôd so spolupracujúcimi obvinenými. Minister Susko predtým tiež uviedol, že novela Trestného zákona zabezpečí, že Slovensko bude lepšie a hlavne spravodlivejšie pre všetkých občanov SR.

Poslankyňa Irena Bihariová z najväčšej opozičnej strany Progresívne Slovensko vo štvrtok povedala, že momentálne je na ťahu prezidentka, ktorá môže prípadným nepodpísaním zákonu zabezpečiť návrat novely do parlamentu. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stanovisku uviedla, že zváži všetky ďalšie možnosti svojho postupu. K schváleniu novely sa kriticky vyjadrili aj ďalšie opozičné strany.

Ľudia vo štvrtok opäť vyšli do ulíc po celom Slovensku i v zahraničí, aby protestovali proti krokom vlády. Tisíce ľudí prišli v stredu podvečer protestovať pred budovu NRSR proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v Trestnom zákone. Vo štvrtok sa zhromaždenia uskutočnili v Poprade, Rožňave, Nových Zámkoch, Bardejove, Trstenej, Námestove, Humennom, Prievidzi, Ružomberku, Rimavskej Sobote a Lučenci. V zahraničí sa protestovalo v Prahe, Brne, Paríži, Bruseli a írskom Newbridge.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v 17. januára v Štrasburgu prijali uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona. Upozornenie v tejto záležitosti dostala začiatkom decembra slovenská vláda aj zo strany Európskej komisie, ktorá požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení ÚŠP, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.

This is a compilation of the European coverage of enr news agencies. The content is an editorial selection based on news by the respective agency.