Minister obrany J. Naď: Ak by SR dala Ukrajine stíhačky, nebola by v NATO prvá, niektorí to urobili

Brusel – Slovensko by sa nestalo prvou krajinou NATO, ktorá by Ukrajine venovala bojové lietadlá. Povedal to v stredu minister obrany SR Jaroslav Naď po skončení dvojdňového stretnutia ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli.

Podľa neho sa na rokovaniach v Bruseli potvrdilo, že niektoré krajiny už Ukrajine poskytli lietadlá alebo náhradné diely k nim. „Ak niekto na Slovensku hovorí, že by sme v tom boli prví, tak nemá pravdu. Treba to jasne povedať,“ odkázal. Naď pripomenul, že v utorok ministerské debaty začali vo formáte Ramstein. Zástupcovia vyše 60 krajín z celého sveta, ktorí podporujú Ukrajinu aj vojensky, rokovali o troch oblastiach: poskytnutí stíhačiek typu MiG-29 alebo F-16, tankov a systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.

„Ja som povedal, aké sú možnosti doma na Slovensku. Krajiny rokovali aj bilaterálne, aj v menších skupinách, aby sme sa navzájom vedeli doplniť. Myslím si, že sa veci hýbu správnym smerom. Ukrajina dostala veľké množstvo podpory,“ vysvetlil Naď.

Stredajšie rokovania už vo formáte ministrov 30-člennej Aliancie boli podľa Naďa zamerané na posilňovanie obrany východného krídla vrátane Slovenska a na systémy protivzdušnej obrany. „Hovorili sme tiež o novom záväzku z hľadiska zvyšovania obranného rozpočtu. Slovensko splnilo svoj dvojpercentný záväzok. Ale nie všetky spojenecké krajiny to dosiahli. Je tam teda tlak, aby sa obranné výdavky zvyšovali,“ opísal situáciu.

Podľa jeho slov cítiť jednotu spojencov v tom, že treba viac investovať do obrany, pričom varovaním je ruská agresia na Ukrajine. Naď dodal, že okrem samotných dvoch percent treba hovoriť aj o tom, či tieto peniaze idú na modernizáciu ozbrojených síl. Upozornil, že Slovensko spomedzi siedmich krajín východného krídla NATO, ktoré naplnili dvojpercentný rozpočtový cieľ, dáva na obranu najmenej – pričom za posledné desaťročia svoju obrannú infraštruktúru zanedbávalo.

„Urobili sme veľký krok dopredu, boli sme pochválení, ale ani zďaleka nie sme v cieli,“ vysvetlil. Pripomenul, že Poľsko už má trojpercentné výdavky a v roku 2024 chce zvýšiť obranný rozpočet na štyri percentá HDP. Pobaltské krajiny smerujú k trom percentám a Rumunsko ohlásilo, že na obranu bude dávať najmenej 2,5 percenta HDP.

Ministri sa venovali aj príprave summitu NATO vo Vilniuse (11. – 12. 7.), kde podľa Naďa možno očakávať ďalšie rozhodnutia spojencov ohľadom výdavkov na obranu. (15. februára)

NAKA vykonala s maďarskou políciou protidrogovú akciu Baracka, zadržali 12 ľudí

Bratislava – Národná kriminálna agentúra (NAKA) vykonala v spolupráci s maďarskými kolegami z Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy protidrogovú akciu s krycím názvom Baracka. Zameraná bola na dokumentovanie organizovanej skupiny páchateľov slovenskej štátnej príslušnosti, ktorá mala páchať drogovú trestnú činnosť na území Slovenska i Maďarska od roku 2021. Počas akcie zadržali 12 osôb slovenskej štátnej príslušnosti. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.

 V obci Szászfa mali mať v rodinnom dome laboratórium na výrobu metamfetamínu, ktorý mali distribuovať prostredníctvom ďalších osôb na územie Košíc. Maďarská polícia toto laboratórium zaistila, pričom zhabala približne 700 gramov metamfetamínu, 1000 gramov medziproduktu tesne pred ukončením varu a viac ako 37.000 eur.

Slovenská polícia zasahovala v Košiciach a Rožňave. Vykonala viaceré prehliadky rôznych priestorov vrátane niekoľkých vozidiel. Zaistila väčšie množstvo marihuany, tabliet efedrínu a peňažnej hotovosti. Pri prehliadkach našla aj veci pochádzajúce z krádeží v Košickom kraji.

Počas akcie zadržali 12 osôb slovenskej štátnej príslušnosti. Zaistené boli tiež dve vozidlá a výnos z trestnej činnosti. „Aktuálne vykonávame procesné úkony so zadržanými, bližšie informácie nebudeme poskytovať,“ konštatuje polícia. (15. februára)

Holandský minister o možnom nasadení Patriotu v SR: Požiadavky riešime otvorene

Bratislava/Amsterdam – Holandsko je limitované počtom batérií systému protivzdušnej obrany Patriot a zároveň musí riešiť aj požiadavky Ukrajiny. Trvá však na svojom záväzku výrazne sa podieľať na ochrane východného krídla NATO. Uviedol to v utorok holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra v odpovedi na otázku TASR, či je Holandsko pripravené v prípade potreby opätovne poskytnúť Slovensku systém protivzdušnej obrany Patriot aj v súvislosti s úvahami, že tento systém dodá Ukrajine.

„Zakaždým, keď dostaneme požiadavku, postavíme sa k tomu otvorene a iniciatívne,“ pokračoval Hoekstra. Ako ďalej vysvetlil, vojenská technika si vyžaduje obnovu a personál rotáciu. „Zároveň si uvedomujeme, že je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme zaistili bezpečnosť územia NATO a taktiež pomohli Ukrajine,“ zdôraznil.

Holandsko stiahlo svoju batériu systému Patriot zo Slovenska v októbri. Nasadená bola od minulej jari po ruskej invázii na Ukrajinu. Ako pripomenul Hoekstra, Holandsko má svojich vojakov v Litve, ale aj v Rumunsku a jeho stíhačky hliadkujú vo vzdušnom priestore Poľska. Potvrdil, že holandské stíhačky v Poľsku v noci na utorok vzlietli k formácii ruských vojenských lietadiel blížiacich sa k vzdušnému priestoru NATO z ruskej Kaliningradskej oblasti.

Holandský minister vo videohovore so slovenskými novinármi ďalej zdôraznil dôležitosť sankcií proti Rusku a potrebe ich sprísnenia. Nedávno mu vraj istý vysokopostavený dôstojník spravodajských služieb z inej krajiny potvrdil, že súčasné „sankcie Rusko bolia ako čert“.

Poukázal, že niektoré sektory v Rusku zatiaľ neboli zasiahnuté sankciami. „Vidíme, že dochádza v značnej miere k obchádzaniu sankcií cez tretie krajiny,“ upozornil. Vyzdvihol tiež potrebu jednoty členských krajín EÚ ohľadne sankčnej politiky. Nepredpokladá však skorý koniec vojny na Ukrajine a vyzýva na pokračovanie vojenskej pomoci Kyjevu. „Ak by sme zastavili dodávky zbraní, všetko, čo sme doteraz urobili, by bolo márne. Nemám totiž žiadne ilúzie, čo by sa potom na bojiskách stalo,“ vyhlásil.

Odmietol sa vyjadriť ku konkrétnym plánovaným dodávkam zbraní. „Avšak vo všeobecnosti poviem, že neexistuje žiadne tabu,“ uviedol s tým, že jednotlivé požiadavky Ukrajiny o vojenskú pomoc vyhodnocuje Holandsko v spolupráci so svojimi partnermi.

Ukrajina v júni 2022 dostala od EÚ štatút kandidátskej krajiny a podľa Hoekstru to má pozitívny vplyv na jej morálku. Zdôraznil však potrebu udržania súčasnej úrovne pravidiel v Európskej únii, aj keď pre ašpirantské krajiny nebude v najbližších rokoch jednoduché splniť ich. „Som proti rozrieďovaniu kritérií. Nebolo by to v dlhodobom záujme EÚ a v konečnom dôsledku ani ašpirantských krajín,“ dodal holandský minister. (15. februára)

Prezidentka Z. Čaputová: Situácia si žiada skorší termín predčasných volieb

Bratislava – Súčasná politická situácia, charakterizovaná legislatívnou parlamentnou smršťou, ohrozujúcou ústavné princípy a verejné financie, je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb. Vo štvrtok to pre TASR uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.

„Dianie v parlamente pripomína skôr chaos než zodpovednú správu vecí verejných,“ skonštatovala hlava štátu. Obracia sa zároveň na politických lídrov, aby sa postarali o nápravu. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra. V posledný januárový deň o tom rozhodli poslanci Národnej rady SR.

Opozícia žiadala skorší, májový, respektíve júnový termín volieb, za konanie volieb do konca prvej polovice roka sa najskôr prihovárala aj prezidentka. Bola však ochotná akceptovať aj septembrový termín, ak by bol jediným, na ktorom by sa našiel potrebný konsenzus a hlasy v parlamente.

Hlasy o konaní volieb v skoršom termíne ako na konci septembra však neutíchajú, v stredu (15. 2.) ho označili za potrebný aj bývalí prezidenti SR.  S návrhom na konanie volieb 24. júna iniciovala mimoriadnu schôdzu strana Smer-SD. Rokovanie sa má začať popoludní. (16. febrara)

This compilation is an editorial selection based on Tasr’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.