go to the original language article
Bruxelles (ANSA) – Európska únia dáva na stôl dve cesty, ako financovať Kyjev. Prvá počíta s použitím ruských aktív. Zmrazené peniaze v Európe by sa použili na vydanie eurobondov, ktorými by sa financovala Ukrajina. Mechanizmus, ktorý je už známy ako „prestito di Riparazione“, by sa mal splatiť po skončení konfliktu, ak by z Ruska prišli „vojnové reparácie“.
Druhá cesta sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchšia a spočíva v tom, že sa Ukrajine jednoducho poskytnú pôžičky kryté viacročným rozpočtom EÚ. Paradoxom je, že ten zložitejší mechanizmus je v skutočnosti zázračným riešením: musí byť síce „zabetónovaný“ neotrasiteľnými zárukami, ale nepočíta s novým dlhom a možno ho schváliť kvalifikovanou väčšinou, čím sa obídu predvídateľné vetá Belgicka a Maďarska.
Naopak, pôžičky financované z rezerv Viacročného finančného rámca, po vzore pôžičky Sure počas Covidu, si vyžadujú jednomyseľnosť. Existuje aj tretia hypotéza, a to požiadať Bce, aby vystupovala ako „veriteľ poslednej inštancie“, ale tá bola vylúčená od začiatku, pretože by porušila Zmluvu, ktorá zakazuje centrálnej banke priamo financovať štáty alebo rozpočtové operácie Únie.
Prejdime k číslam: Bruxelles dnes hovorí, že chce pokryť dve tretiny ukrajinských potrieb, ktoré Medzinárodný menový fond odhaduje na 135 miliárd za roky 2026 – 2027, pričom deklaruje pripravenosť poskytnúť Ukrajine 90 miliárd na základné služby a vojenské kapacity. Mechanizmus prestito di Riparazione má však potenciálnu hodnotu až 210 miliárd.
Po odpočítaní pôžičiek Era vo výške 45 miliárd už „nasadených“ počas talianskeho predsedníctva G7 sa suma znižuje na 165 miliárd. Je to jedna z noviniek návrhu, keďže sa nepočíta len s použitím hotovostných zostatkov ruských aktív uložených v belgickom centrálnom depozitári cenných papierov Euroclear, ale aj s ďalšími 25 miliardami v bilanciách európskych komerčných bánk s ruskými aktívami zmrazenými sankciami EÚ (3. decembra).