Bratislava – Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) nevidí problém vo vyzbieraní 76 podpisov poslancov na podporu jeho vlády. Uviedol to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Zdôraznil, že má podporu hnutia OĽANO, hoci poslanci György Gyimesi a Igor Matovič mu zatiaľ podpisy nedali. Z jeho vyjadrenia tiež vyplýva, že ešte nedisponuje podpismi poslancov zo strán Sme rodina a SaS. Premiér o tom so šéfom Sme rodina Borisom Kollárom komunikuje. “Povedal mi, že sa mu podľa všetkého podarí vyzbierať všetky podpisy, chce ešte rokovať,” podotkol.

Premiér nechápe komunikáciu SaS, ktorá podľa neho často mení svoje názory. Keďže predseda OĽANO Igor Matovič nie je súčasťou vlády, mali by ju podľa Hegera liberáli podporiť.

Heger bližšie nekonkretizoval svoju politickú budúcnosť či prípadný odchod z hnutia. Volá po spolupráci demokratov. “Demokrati sú silní, keď sú jednotní a nie rozštiepení,” povedal.

Premiér potvrdil, že vláda v pondelok (16. 1.) schváli nariadenie, vďaka ktorému dostanú malí podnikatelia nové zálohové predpisy, a tie budú odrážať už skôr stanovený cenový strop za plyn a elektrinu. Podotkol, že išlo o novú požiadavku zo strany podnikateľov. “Keby táto požiadavka prišla na jeseň, je to za týždeň vyriešené,” zdôraznil.

Hovoril o bezprecedentnej pomoci štátu podnikateľom. “Peniaze máme nachystané, ideme ich dodať. Potrebujú ich skôr, okamžite na ich požiadavku reagujeme,” dodal v diskusnej relácii. Dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman má jeho dôveru.

Pomoc s energiami pre menšie podniky je podľa jeho slov naplánovaná zatiaľ na prvý kvartál 2023. “Podľa vývoja na trhu ju budeme predlžovať,” zdôraznil s tým, že v súčasnosti je situácia na trhu s energiami veľmi dobrá. Zopakoval, že pomoc dostanú okrem iných aj školy, samosprávy či ambulantný sektor. “Povedali sme, že pomôžeme každému jednému subjektu na Slovensku,” dodal Heger. (14. januára)

Eduard Heger. Foto: TASR

Jablko je názov vznikajúcej politickej strany europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej

Bratislava – Názov vznikajúcej politickej strany Lucie Ďuriš Nicholsonovej bude Jablko. Europoslankyňa o tom v nedeľu informovala na sociálnej sieti.

Jablko má byť podľa vyjadrenia europoslankyne moderná, stredová a proeurópska strana. “Je sviežou alternatívou k súčasným politickým stranám, ktoré sú ideovo alebo ľudsky vyprázdnené a už nedokážu dať ľuďom nádej,” priblížila.

Zdôraznila, že Jablko je stredová strana s veľmi silným reformným sociálnym programom, zameraná na regióny. “Sme presvedčení, že musíme vytvoriť dobré podmienky na rozvoj slovenských regiónov. Regióny musia mať viac kompetencií a viac peňazí, aby boli schopné napĺňať svoje potreby a potreby svojich občanov. Iba vtedy sa do regiónov začnú vracať ľudia, ktorých nedostatok príležitostí vyhnal do Bratislavy alebo za hranice krajiny,” uviedla vo vyhlásení pre médiá.

Ďuriš Nicholsonová odišla zo strany SaS v roku 2021 po tom, ako sa dostala pre eurofondy do konfliktu so šéfkou Za ľudí Veronikou Remišovou. (15. januára)

“Regióny musia mať viac kompetencií a viac peňazí, aby boli schopné napĺňať svoje potreby a potreby svojich občanov.” Lucia Ďuriš Nicholsonová

Na svetovom zozname Archa chutí je zatiaľ 15 slovenských potravinových produktov

Bratislava – Celkom 15 potravinových produktov zo Slovenska sa doteraz dostalo na medzinárodný zoznam Archa chutí, ktorý vznikol pod krídlami Slow Food s cieľom zaznamenať kvalitnú potravinársku produkciu malého rozsahu, ktorá môže v priebehu niekoľkých generácií zaniknúť. Na tomto zozname je aktuálne vyše 5000 produktov z viac ako 150 krajín sveta.

Ako vôbec prvý slovenský produkt bola podľa predsedu Združenia pre rozvoj vidieka Igora Pašmíka na zoznam pred asi desiatimi rokmi pridaná bryndza, ktorá sa na Slovensku vo veľkom vyrába už od druhej polovice 18. storočia. Medzi zaradenými potravinami sú aj syr parenica, tradičný zemiakový chlieb či sušená srnčia klobása. Nachádzajú sa tam ale aj bratislavské rožky, benediktínska slivka zo Štôly, zázrivský korbáčik alebo švábovská kvasená kapusta. Zoznam dopĺňajú štrbský cesnak paličiak, salašnícka žinčica, slovenská biela hus, remeselnícka borovička, remeselný likér Horec, ovca valaška a zemiakový posúch adzymka, ktorý sa pečie na severovýchode Slovenska, ale aj v Poľsku či na Ukrajine.

Na Slovensku je podľa Pašmíka oveľa viac potravinových produktov, ktoré sa vyrábajú, alebo pestujú v malom a sú jedinečné a vo verejnosti by si zaslúžili viac pozornosti. K takým patrí napríklad plodina s názvom slovienka, strukovina podobná cíceru, ktorú dnes ešte pestuje a uchováva niekoľko žien v obci Litava v okrese Krupina. Ďalším príkladom je čelovská chrupka, jediná odroda čerešne, ktorá sa dá sušiť. Aj odroda hrozna, biela konkordia, ktorá bola v minulosti rozšírená a dodnes sa zachovala len v Sebechleboch na Slovensku.

Združenie pred niekoľkými rokmi vyzvalo pestovateľov a producentov, aby ohrozené regionálne jedlá a plodiny zaregistrovali ako dedičstvo chutí na ich stránke. K nim mohli zaradiť aj unikátne a dnes už takmer zabudnuté recepty. (15. januára)