Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Premiér Ódor: Slovensko má v rámci EÚ záujem na rozvoji obchodu s Latinskou Amerikou
BRATISLAVA – Slovensko víta všetky tri veľké témy, ktoré sa budú v pondelok a utorok riešiť počas samitu Európskej únie a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) v Bruseli. Uviedol to predseda vlády SR Ľudovít Ódor v pondelok 17. júla po príchode na samit, informoval bruselský spravodajca TASR. Premiér pripomenul, že Slovensko pozná juhoamerické a karibské krajiny skôr ako dovolenkové destinácie, ale pre krajiny EÚ je dôležité a želateľné udržiavať s týmto regiónom aj ekonomické a obchodné vzťahy.
Spresnil, že rokovania lídrov sa zamerajú na zelenú tranzíciu, lebo nestačí, že iba EÚ sa správa ekologicky zodpovedne, rovnaký postoj musia mať aj iné časti sveta. „V prípade týchto krajín nejde len o emisie CO2, ale tam sa nachádzajú pralesy, pľúca Zeme,“ vysvetlil dôvody, prečo je potrebné s týmito krajinami komunikovať.
Druhou veľkou témou na samite je podľa neho geopolitická situácia a ruská vojna na Ukrajine, pričom snahy oboch regiónov sú zamerané na dosiahnutie mieru. „Je dôležité, aby čoraz viac krajín, aj na pôde OSN, postupovalo spoločne s cieľom potrestania agresora a v prospech mierového vyriešenie situácie,“ skonštatoval. Za kľúčové Ódor považuje ekonomické vzťahy EÚ a krajín CELAC. Slovensko v týchto krajinách eviduje okolo 30.000 svojich krajanov a má rozbehnuté aj projekty týkajúce sa zelených investícií a inovácií v oblasti softvéru.
„Vo všeobecnosti platí, že niektoré kľúčové suroviny a materiály sa nachádzajú v Latinskej Amerike a ak chceme diverzifikovať závislosť od Ruska, musíme sa rozprávať s týmito krajinami a ponúkať im obojstranne prospešné riešenia,“ opísal situáciu. Dodal, že pre Slovensko sú z krajín tohto regiónu zaujímavé väčšie trhy, ktoré dovážajú autá vyrobené automobilkami zo Slovenska. Z hľadiska softvéru a inovatívnych riešení ide najmä o aktivity v Argentíne, ale Slováci chcú aj naďalej udržiavať dobré kontakty taktiež s krajinami, ako Kostarika, Uruguaj alebo Čile.
Premiér po skončení samitu v utorok 18. júla povedal, že sa na ňom iba málo hovorilo o Brazílii, ktorá je súčasťou obchodného klubu MERCOSUR, ale aj zoskupenia BRICS, ktoré chce vytvoriť novú obchodnú menu s cieľom nahradiť americký dolár.
M. Wlachovský: Latinská Amerika a Karibik majú obrovský potenciál
BRATISLAVA/BRUSEL – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský v utorok 18. júla privítal prijatie spoločného vyhlásenia krajín o posilnení spolupráce medzi krajinami Európskej únie a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC). TASR o tom informoval komunikačný odbor ministerstva.
„Latinská Amerika a Karibik majú obrovský potenciál, ide o región veľkého geopolitického, hospodárskeho a kultúrneho významu pre Európu,“ uviedol Wlachovský. Zároveň poukázal na to, že obyvatelia EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku majú spolu viac ako miliardu obyvateľov. „Globálnym výzvam môžeme spoločne čeliť efektívnejšie, spoločne dokážeme posilniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách a tiež podporovať mier, bezpečnosť a demokraciu,“ dodal minister.
Lídri krajín EÚ a CELAC prijali spoločné vyhlásenie o posilnení spolupráce a vzájomnej prepojenosti v oblastiach spoločného záujmu, medzi ktoré patrí ekonomická obnova, obchodná spolupráca, zelená a inkluzívna ekonomika či digitálna transformácia.
Počas samitu sa šéf slovenskej diplomacie stretol so svojím rezortným kolegom z Argentíny Santiagom Cafierom, s ktorým rokoval o posilnení bilaterálnych vzťahov, predovšetkým v hospodárskej oblasti, ako aj možnostiach ďalšieho rozvoja multilaterálnej spolupráce. Ministri sa tiež zhodli na tom, že Slovensko aj Argentína majú rovnaké pozície k invázii Ruska na Ukrajinu, ktorú jednoznačne odsudzujú.
J. Bíreš: Obchodná bilancia s Ukrajinou v potravinách medziročne vzrástla o 734 percent
BRATISLAVA – Slovensko zaznamenalo za prvých päť mesiacov zvýšenie obratu v obchode s Ukrajinou oproti rovnakému obdobiu roku 2022 o 734 percent. Chcelo by preto rokovať na pôde Európskej únie o predĺžení zákazu dovozu niektorých druhov potravín a aj o jeho rozšírení na ďalšie komodity. Po spoločnom rokovaní s českým ministrom pôdohospodárstva Marekom Výborným to v pondelok povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš.
Jeden problém je, že zákaz dovozu štyroch komodít trvá len do 15. septembra. Na budúcotýždňovom stretnutí na rade ministrov budeme hovoriť o predĺžení tých štyroch komodít a možno aj o rozšírení,“ povedal Bíreš. Je podľa neho však už v súčasnosti jasné, že Európska komisia ďalšiemu rozširovaniu zoznamu komodít nebude naklonená. Ministri pôdohospodárstva krajín susediacich s Ukrajinou podľa Bíreša návrhy predložia, no je otázne, ako budú prijaté.
Zákaz sa aktuálne týka ukrajinskej kukurice, pšenice, repky a slnečnicových semien. Na problém s trojnásobne zvýšeným dovozom ukrajinských potravín upozornil aj Výborný. Nejde však podľa neho o obilie, ale o ukrajinské kurčatá, ktoré sú ale v súlade s platnými predpismi prebaľované na Slovensku. Bíreš potvrdil, že firma, ktorá kurčatá spracúva, až 85 % produkcie exportuje do ostatných krajín EÚ vrátane Česka. Kuracie mäso je však podľa Bíreša pod zvýšeným dohľadom štátnych orgánov a pokiaľ by chceli kontrolovať jeho kvalitu, majú podľa slovenského ministra dvere otvorené.
Obaja ministri sa zhodli, že po vypovedaní obilnej dohody Ruskom bude zvýšený tlak na prepravu ukrajinského obilia cez strednú Európu. Obilie by však nemalo zostať na kontinente, ale malo by byť vytvorenými koridormi prepravované do prístavov a distribuované do tretích krajín. „Dovoz potravín nemôže deformovať vnútorný trh,“ upozornil Bíreš. Dodal, že na Slovensku je v plnom prúde žatva, no niektoré sklady sú plné ukrajinského obilia dovezeného v minulosti.
MO: Nasadenie španielskych vojakov na Slovensku sa očakáva najskôr v januári 2024
BRATISLAVA – Nasadenie španielskych vojakov do mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku (MN BG SVK) očakáva rezort obrany najskôr v januári 2024. Konkrétne spôsobilosti a počty by mali byť známe po jesennom cvičení. Celkový počet vojakov v bojovej skupine nemá presiahnuť 3000, ako určuje platný mandát. Pre TASR to uviedol komunikačný odbor Ministerstva obrany (MO) SR.
„Približne 400 španielskych vojakov sa na jeseň zúčastní cvičenia DEPLOYEX, kde budú spoločne s MN BG SVK precvičovať nasadenie španielskeho kontingentu do mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku. Na základe toho budeme neskôr nastavovať konkrétne spôsobilosti, ako aj počty príslušníkov,“ vysvetlil rezort.
Na samite NATO vo Vilniuse avizovalo posilnenie slovenskej jednotky aj Česko. „Česká republika aktuálne prispieva jedným práporom s celkovo približne 450 vojakmi. Sme radi, že aj do budúcnosti môžeme naďalej počítať s českým príspevkom. Česká strana identifikovala aj dodatočné posily, ktoré však prídu na Slovensko až v prípade významného zhoršenia bezpečnostnej situácie,“ priblížilo ministerstvo.
Konkrétne počty budú predmetom ďalších rokovaní. Ministerstvo dodalo, že príspevky jednotlivých krajín do mnohonárodnej bojovej skupiny NATO sa prirodzene menia podľa potrieb a aktuálnej bezpečnostnej situácie. „Vždy ide o vopred koordinovaný spojenecký krok, ktorý je štandardnou súčasťou každého medzinárodného zoskupenia. O prípadných zmenách budeme verejnosť včas informovať,“ poznamenalo.
V súčasnosti pôsobí v rámci skupiny NATO na Slovensku približne 1000 profesionálnych vojakov. Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Slovenska.
This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.