go to the original language article
Európska komisia v súčasnosti plánuje celoeurópske verejné obstarávanie na gigatovárne AI; budú sa ho môcť zúčastniť aj firmy mimo Európskej únie – povedal Poľskej tlačovej agentúre štátny tajomník pre digitalizáciu Dariusz Standerski. Zdôraznil, že Poľsko v otázke pobaltskej gigatovárne neskladá zbrane, ale Estónsko a Lotyšsko sa z projektu stiahli.
Vo februári tohto roka predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila, že únijný fond financuje päť gigatovární umelej inteligencie v Európskej únii, ktoré majú byť navrhnuté s ohľadom na zavádzanie veľmi veľkých modelov a aplikácií AI v doteraz nevídanej mierke. Vznik gigatovární závisí od predpisov, na ktorých v súčasnosti pracuje Európska komisia. Poľsko ako líder spolu s Litvou, Lotyšskom a Estónskom a firmami a vedeckými inštitúciami z týchto krajín vytvorilo v júni konzorcium Baltic AI GigaFactory. Prihláška pobaltskej gigatovárne bola v júli prijatá Európskou komisiou a v novembri sa ku konzorciu pripojilo Česko.
– Práce na predpisoch v Európskej komisii stále prebiehajú, ale pravidlá budovania gigatovární sa určite zmenia, pretože Komisia sa rozhodla zmeniť svoju perspektívu a odstúpiť od pôvodných dohovorov – uviedol v rozhovore s Poľskou tlačovou agentúrou (PAP) štátny tajomník pre digitalizáciu Dariusz Standerski. Ako zdôraznil, pravidlá vypracované na začiatku tohto roka predpokladali súťaž, v ktorej sa mali zúčastniť členské štáty spolu s konzorciami, teda zainteresovanými podnikateľskými a vedeckými organizáciami. V súčasnosti však Komisia plánuje celoeurópske verejné obstarávanie.
– Teda rovnako, ako Európska únia nakupuje kancelárske potreby, bude nakupovať aj gigatovárne umelej inteligencie. Znamená to, že po vyhlásení verejného obstarávania sa na výstavbu gigatovární budú hlásiť výlučne firmy, ktoré budú hodnotené podľa vopred stanovených pravidiel. Na konci bude zverejnený zoznam s výsledkami, čo je štandard pri verejných obstarávaniach organizovaných aj v Poľsku. Do verejného obstarávania sa budú môcť hlásiť aj konzorciá viacerých firiem na výstavbu jednej gigatovárne v danej krajine – vysvetlil štátny tajomník.
Na otázku, čo to znamená pre projekt pobaltskej gigatovárne, Standerski uviedol, že rezort digitalizácie neskladá zbrane. – Ďalej budeme podporovať už nielen konzorcium pobaltskej gigatovárne, ale všetky firmy, ktoré sa budú chcieť prihlásiť do celoeurópskeho verejného obstarávania. Som dohodnutý na stretnutí s podnikateľmi z konzorcia, ako aj so zástupcami lokalít v Poľsku, ktoré sa prihlásili do projektu. Projektová kancelária gigatovárne pri Ministerstve digitalizácie ďalej funguje. My tu nič neukončujeme, budeme sa tohto procesu zúčastňovať – uistil zástupca šéfa rezortu.
Dodal, že na projekte sa chcú s Poľskom naďalej zúčastňovať Česko a Litva. Naopak Estónsko a Lotyšsko v súčasnosti hľadajú „iné možnosti“.
– Urobili sme veľmi veľa práce, za ktorú som nesmierne vďačný. Veľmi sa zblížili vzťahy medzi pobaltskými štátmi, Poľskom a Českom, aj prostredníctvom nadviazania kontaktov s firmami. V súčasnosti je v konzorciu (pobaltskej gigatovárne – PAP) už viac ako 270 firiem z rôznych krajín a tie medzi sebou začali hovoriť, začali sa stretávať, spolupracovať. Takže je to konkrétna hodnota – povedal Standerski.
Ako uviedol, podľa najnovšieho návrhu Európskej komisie by členské štáty „mali vopred vyložiť peniaze“ na gigatováreň v ich krajine, ešte pred začiatkom verejného obstarávania. – Zatiaľ máme také informácie, že má ísť o 17,5 percenta maximálnej sumy, ktorá môže byť určená na gigatováreň. Aké však budú konkrétne výpočty Európskej komisie – to nevieme. Stále je veľmi veľa neznámych. Zároveň je očakávanie, aby členské štáty vopred zaručili, že majú prostriedky – uviedol zástupca šéfa Ministerstva digitalizácie.
Na otázku, či takéto pravidlá zvýhodňujú najbohatšie štáty v Európskej únii, Standerski okomentoval, že „rozhodne ide o skratkovité riešenie“, ktoré si európske štáty „nezaslúžia“.
Na otázku, či budú do celoeurópskeho verejného obstarávania na gigatovárne pripustené svetové big techy, štátny tajomník odpovedal, že rezort „teraz v návrhu predpisov Európskej komisie nenachádza vylúčenie firiem mimo Európskej únie“.
Rozhovorca PAP povedal, že „nechce prejudikovať“, či na rozhodnutie Európskej komisie mohol mať vplyv lobing big techov, pretože „nikoho nechytil za ruku“. – Zároveň je to však určite obmedzenie odvážnej vízie, ktorú Európska komisia mala ešte na začiatku tohto roka. Vízie, ktorú som hodnotil ako prelomovú, pretože podľa môjho názoru to bol plán na úplne nové otvorenie v rámci investícií v Európskej únii. So smútkom som prijal to, že Komisia obmedzuje svoje plány, pretože je to podľa môjho názoru na škodu ďalšieho rozvoja Európskej únie – povedal.
Uviedol, že Poľsko sa bude naďalej zasadzovať za vytváranie gigatovární v rámci európskych konzorcií. – Budeme pozývať aj iné štáty, aby podporovali toto stanovisko. Iniciatívu v oblasti legislatívy má však Európska komisia a to je jej výhoda oproti iným inštitúciám – poznamenal.
V súvislosti so šancami, ktoré bude mať poľský projekt po zmene pravidiel, štátny tajomník zhodnotil, že „úloha je teraz oveľa náročnejšia“, ale – ako uistil – Ministerstvo digitalizácie „urobí všetko pre to, aby ponuka z Poľska bola čo najlepšia“. – Pripomeniem, že nám nedávali veľké šance na továreň umelej inteligencie, a staviame dve. Nie je to teda prvá výzva, ktorej čelíme – zhrnul.
Standerski uviedol, že začiatkom januára je naplánované stretnutie so zástupcami Ministerstva financií týkajúce sa rozpočtu na gigatováreň. Oficiálne sa však predpisy Európskej komisie o gigatovárňach majú objaviť v druhej polovici januára.
Z informácií poskytnutých štátnym tajomníkom pre digitalizáciu vyplýva, že v pôvodnom projekte mal poľský vklad do pobaltskej gigatovárne predstavovať približne 550 miliónov eur, nie jednorazovo, ale v dlhšom časovom horizonte – od roku 2027 do roku 2031.
Európska komisia pripúšťala dve veľké lokality a bližšie neurčený počet menších „antén“. Ministerstvo digitalizácie však zvažovalo vytvorenie prvého centra v jednej z piatich lokalít v Poľsku: v Poznani (hlavným prihlasovateľom je spoločnosť Beyond.pl), vo Vroclave (Politechnika Wrocławska), vo Varšave (Interdyscyplinarne Centrum Modelowania Matematycznego i Komputerowego Uniwersytetu Warszawskiego), v Krakove (Nowa Huta Przyszłości SA) a v Skawine (mesto v Malopoľskom vojvodstve, hlavným prihlasovateľom je spoločnosť Polcom). Tieto lokality boli vybrané z 10 prihlášok na základe analýzy okrem iného dostupnosti technickej infraštruktúry na pozemku či prístupu k energetickej sieti s výkonom aspoň 25 MW.
– Pozerali sme sa aj na prístup k tvrdej infraštruktúre, ako je letisko a požiarné cesty. Všímali sme si tiež certifikáty, pokiaľ ide napríklad o energetickú efektívnosť, otázku fyzického zabezpečenia, prepojenia optických vlákien a tak ďalej. Z 10 lokalít malo 5 u seba zrealizovaných viac ako polovicu požadovaných parametrov – povedal Standerski. Po schválení žiadosti o pobaltskú gigatováreň Európskou komisiou mal rezort spustiť formálnu súťaž na výber prvej lokality.
Standerski sa vyjadril aj k obavám obyvateľov týkajúcim sa hluku, splodín a vysokého spotreby vody a energie dátovými centrami plánovanými súkromnými firmami, okrem iného v obci Michałowice v Mazovskom vojvodstve. Uistil, že „pri výbere lokalít pre projekty, ako je gigatováreň, sa snažili vyberať územia vzdialené od obývaných zón, priemyselné oblasti alebo miesta, kde už takáto infraštruktúra existuje a dá sa rozšíriť“.
– Konečné rozhodnutia o stavebných povoleniach a posúdení vplyvu na životné prostredie na konkrétnom mieste, napríklad na ochranu riek, patria miestnym orgánom, ako sú starosta či vojvoda. Ak sa objaví nejaký protest obyvateľov a príslušný orgán rozhodne, že na danom území nie je možné stavať gigatováreň, Ministerstvo digitalizácie sa takému rozhodnutiu prispôsobí – uistil Standerski.
Vo februári tohto roka predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila, že únijný fond InvestAI s rozpočtom vo výške 20 miliárd eur financuje päť gigatovární umelej inteligencie v Európskej únii. V júni tohto roka poslalo 16 členských štátov, vrátane Poľska, 76 predbežných žiadostí v tejto veci. Pôvodne mala Európska komisia vyzvať štáty na podávanie oficiálnych žiadostí koncom roku 2025.
Podľa žiadosti o Baltic AI GigaFactory mala investícia stáť 3 miliardy eur, teda približne 12,7 miliardy zlotých. 65 percent tejto sumy malo pochádzať zo súkromného sektora a 35 percent – z verejného sektora, z čoho polovicu (17,5 percenta) mali zabezpečiť Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko a druhú polovicu (17,5 percenta) – Európska komisia.
Európska komisia na svojej internetovej stránke uviedla, že továrne umelej inteligencie sú dynamické ekosystémy, ktoré podporujú inovácie, spoluprácu a rozvoj v oblasti AI. Na území Európskej únie ich má vzniknúť 13. V Poľsku prvá továreň AI vzniká v Akademickom centrum komputerowym Cyfronet AGH v Krakove (Gaia AI Factory) a druhá s názvom Piast-AI má vzniknúť v Poznani. (30.12.2025)