go to the original language article
BELEHRAD – Minister pre európske integrácie Nemanja Starović vyjadril presvedčenie, že rok 2026 bude dobrým rokom pre eurointegrácie Srbska a že sa prekoná politický pat, ktorý vznikol v dôsledku neotvorenia klastru tri, pričom zhodnotil, že najlepším riešením by bolo zvážiť prijatie celého regiónu západného Balkánu do členstva. „Od 1. januára sa začalo predsedníctvo Republiky Cyprus Rade Európskej únie. Cyprus je nám veľmi naklonená, priateľská, odvážim sa povedať, aj bratská krajina a verím, že dá jeden dodatočný tón a impulz, aby sa tento formálny politický pat prekonal,“ povedal Starović v rozhovore pre Tanjug.
Uviedol, že proces európskych integrácií Srbska prebieha veľmi dynamickým spôsobom a dodal, že Srbsko pokračuje v plnení svojich úloh a že na dennej báze komunikuje a spolupracuje s Európskou komisiou. „Verím, že tento rok 2026 bude veľmi dobrým rokom pre Srbsko, aj keď hovoríme o našom hospodárskom, ekonomickom rozvoji, ale aj keď hovoríme o procese integrácie Srbska do EÚ,“ povedal Starović. Na otázku, či existuje politická vôľa vyriešiť vnútorné problémy, ktoré sa často spomínajú ako prekážka pre otvorenie klastru 3, Starović odpovedal, že politická vôľa existuje a že Srbsko vykonáva všetko, čo predstavuje jeho povinnosti alebo úlohy v procese integrácie do EÚ. „Keď hovoríme o kapitole 35, do ktorej je zahrnutý dialóg Belehradu a Prištiny, tá predstavuje jeden špecifický suspenzívny mechanizmus v našom prístupovom procese, ktorý nemá žiadny iný kandidát na členstvo v EÚ. Myslím si však, že medzi všetkými kľúčovými rozhodovacími činiteľmi dozrelo vedomie, že prištinská strana je tá, ktorá je zodpovedná za nedostatok pokroku v procese dialógu, že zodpovednosť neleží na Republike Srbsko, že sme boli stranou, ktorá bola vždy pripravená a naklonená dialógu,“ povedal Starović. Dodal, že Belehrad v predchádzajúcom roku urobil niektoré z dôležitých krokov smerom k pacifikácii vzťahov s Prištinou, medzi ktorými je aj výzva Srbom, aby sa zúčastnili na komunálnych a provinčných voľbách, a teraz je, ako hovorí, lopta na dvore Prištiny.
Uviedol, že budeme tvrdo pracovať na tom, aby sme v stanovených lehotách zrealizovali všetky body z nášho reformného programu a dodal, že vláda v tomto roku pokračuje v realizácii národného programu na prijatie právnych predpisov EÚ, pričom dodal, že je veľmi ambiciózne nastavený. „Paralelne s tým realizujeme náš reformný program, ktorým odomykáme finančné tranže z Plánu rastu EÚ pre západný Balkán. Vytvárame predpoklady, pozerajúc sa mimo rámca samotného klastru 3, pre otvorenie klastru číslo 2, pre otvorenie klastru číslo 5, ale aj pre dosiahnutie tých nevyhnutných prechodných kritérií v kapitolách 23 a 24, čo je v skutočnosti nevyhnutné, aby sme získali príležitosť začať s uzatváraním tých kapitol, ktoré boli medzitým v predchádzajúcich rokoch otvorené,“ povedal Starović pre Tanjug. Dodal aj, že sa pracuje na programoch, ktoré Srbsko postupne integrujú do jednotného európskeho trhu. „Mám na mysli plnú operatívnu aplikáciu mechanizmov SEPA, keďže Srbsku bol ešte v máji minulého roka schválený prístup k jednotnému priestoru platieb v eurách a do konca prvej polovice tohto roka budeme mať plnú operatívnu aplikáciu. Pre nás je veľmi dôležitým procesom vstup nášho štátu do zóny bez roamingu EÚ, aby boli konečne zrušené aj tie veľmi vysoké tarify za používanie mobilného telefónu a mobilného internetu v rámci EÚ pre našich občanov,“ povedal Starović.
Na otázku, kedy môže Srbsko očakávať vyplatenie prvých tranží z Plánu rastu, minister odpovedal, že počas roku 2025 štát dostal vyplatené prostriedky predfinancovania vo výške 7 percent, teda 111 miliónov eur. „Nie všetci partneri zo západného Balkánu sa od toho momentu dostali k týmto prostriedkom financovania. Rovnako sme v priebehu roku 2025 podali dve žiadosti o vyplatenie prostriedkov, teda o prvú a druhú tranžu. V januári tohto roku sa podáva žiadosť o vyplatenie tretej tranže a podľa posledných informácií, ktoré dostávame z Európskej komisie, boli iniciované procedúry na vyplatenie tej prvej tranže vo výške 68 miliónov eur, čo určite netrpezlivo očakávame,“ povedal Starović. Na rozdiel od niektorých partnerov zo západného Balkánu, dodal, Srbsku doteraz nebola zrušená ani jedna tranža, teda nedošlo k zníženiu prostriedkov, ktoré má k dispozícii z dôvodu prípadných meškaní. Na otázku, či sa domnieva, že neúčasť srbského predstaviteľa na poslednom samite EÚ – západný Balkán v Bruseli negatívne ovplyvní hodnotenie eurointegrácií, Starović odpovedal, že si nemyslí, že budú negatívne následky tohto druhu. „Bol to nevyhnutný krok Srbska, keďže Rada Európskej únie opakovaným nedostatkom politického konsenzu všetkých 27 členských štátov pre otvorenie klastru číslo 3 poslala veľmi zlú správu občanom Srbska,“ povedal Statović.
Dodal, že takáto zlá politická správa si vyžadovala vážnu politickú odpoveď. „Keď hovoríme o tej zlej správe, ak máte päť rokov po sebe odporúčanie Európskej komisie, ktorá je jediná príslušná, ktorá jediná má aparát a mechanizmy na vecné posúdenie toho, či Srbsko vykonalo všetky tie nevyhnutné reformy, aby došlo k otvoreniu klastru 3, a potom napriek tomu obnovenému pozitívnemu odporúčaniu k otvoreniu klastru 3 nedôjde – tým sa posiela správa, ktorou sa na jednej strane odrádzajú všetci tí kľúčoví nositelia reformných procesov v Srbsku a na druhej strane sa dáva najlepší dar všetkým odporcom myšlienky integrácie Srbska do EÚ, ako na domácej, tak aj na medzinárodnej úrovni,“ povedal Starović.
Minister zhodnotil aj to, že sa v minulom roku urobil dôležitý krok k zvýšeniu miery zosúladenia s európskou zahraničnou politikou a uviedol, že to bolo rozpoznané aj v každoročnej správe Európskej komisie, ktorá identifikovala, že Srbsko zvýšilo mieru zosúladenia z 51 percent na 63 percent. „Našou povinnosťou je robiť to postupným spôsobom až do momentu, teda dňa, keď sa staneme plnoprávnym členom EÚ, keď získame miesto za tým stolom, kde sa prijímajú rozhodnutia, a vtedy sme od toho momentu povinní byť stopercentne zosúladení. V tomto momente to nie je možné, aj keď existujú určité, výrazné očakávania jednotlivých členských štátov, aby to už teraz bol prípad,“ povedal Starović. Na otázku, čo si myslí o návrhu prezidenta Aleksandra Vučića, aby bol celý región západného Balkánu spoločne prijatý do EÚ, Starović odpovedal, že je veľmi rozumný, racionálny a uskutočniteľný. „Aj keď v tomto momente neexistuje taký druh politickej vôle, aby sa takáto realistická a dobre mienená iniciatíva vážne zvážila a prijala, verím, že čas ukáže, mesiace, možno aj roky, ktoré sú pred nami, že je to v skutočnosti jediné reálne uskutočniteľné riešenie, či už sa na to pozeráme cez uhol politiky alebo cez ten technický procedurálny uhol,“ povedal Starović. Vzhľadom na náročné procedúry v záverečnej fáze procesu rozširovania EÚ, dodal, najoptimálnejšie by bolo zvážiť skupinové prijatie celého regiónu západného Balkánu do členstva v EÚ a že by sa týmto spôsobom predišlo vytváraniu alebo posilňovaniu existujúcich hraníc v rámci regiónu a prispelo by sa k nevyhnutne potrebnému mieru a stabilite, a tým aj k pokroku.
Uviedol tiež, že skôr či neskôr mnohí zaujmú pozície, na ktorých je v súčasnosti prezident Srbska. Na otázku, či dôjde k rozšíreniu EÚ do konca mandátu predsedníčky EK Ursuly von der Leyen, minister odpovedal, že aj v samotnom Bruseli, ako aj v kľúčových metropolách členských štátov EÚ prebieha aktívna debata o procese rozširovania, teda o potrebe reštrukturalizácie samotného procesu. „Hovorí sa aj o nejakých možných odlišných formách členstva s menšími právami a menšími povinnosťami, so zrušením práva veta pre nových členov a tak ďalej. Nesporné je, že existuje politická vôľa, aby k rozšíreniu došlo v nasledujúcich niekoľkých rokoch, ale či to bude v praxi uskutočniteľné, myslím, že to zatiaľ nikto nemôže s istotou povedať,“ zhodnotil Starović. (3. januára)