BRUSSEL (ANP) – Európska komisia predtým uviedla, že zmluvný článok platí aj pre toto zámorské územie, ale teraz o tom už nechce dať jednoznačnú odpoveď. Odborníci sa na tom nezhodujú a Holandsko už skôr uviedlo, že takéto územia nemôžu počítať s ochranou EÚ.
Európska únia má vo svojej „ústave“ doložku, ktorá členské štáty zaväzuje pomôcť si navzájom v prípade útoku, čo pripomína slávny článok 5 NATO. Tento článok 42.7 platí aj pre Grónsko, povedal v pondelok eurokomisár Andrius Kubilius. Komisia to tvrdila už viackrát, ale odborníci o tom pochybujú.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen nepovažuje otázku, či článok 42.7 platí, za aktuálnu. Nezúčastňuje sa špekulácií „o tom, čo by sa malo urobiť, čo by sa mohlo urobiť, čo by sa azda dalo urobiť“ a obmedzuje sa na pomerne vágny prísľub, že Grónsko a Dánsko „sa na nás môžu spoľahnúť“.
Pozornosť venovaná ustanoveniu EÚ sa zvýšila, pretože sľub ochrany NATO je ťažko použiteľný, ak neoficiálny líder aliancie zaútočí na iný štát NATO. Problémom však je, že Grónsko síce patrí do NATO, ale možno nie na územie EÚ. Podľa právnikov „zámorské územia“ v zásade nespadajú pod článok 42.7. Európsky súd sa zatiaľ jednoznačne nevyjadril.
Holandský minister zahraničných vecí David van Weel už minulý týždeň povedal, že Aruba a Curaçao by sa radšej nemali spoliehať na doložku EÚ. Táto doložka pre tieto územia, ktoré majú rovnaký status ako Grónsko, „neplatí bezvýhradne“.
Už samotná nejasnosť je škodlivá, tvrdí výskumník z Clingendaelu Bob Deen. Môže „spôsobiť zmätok alebo dokonca rozdelenie v rámci EÚ, ak sa Dánsko rozhodne článok vyvolať“. Deen považuje za „nie nerozumné objasniť si takéto kľúčové otázky vopred“.
Takáto technická námietka pravdepodobne odpadne, keď na to dôjde a pôjde „o vyššiu politiku“, myslí si profesor európskeho práva Armin Cuyvers. Vidí najmä problém v „dosť vágnom“ znení článku 42.7. Pri ekvivalente v NATO je jasné, že členské štáty sa od seba očakávajú vojenskú pomoc, ale pri článku EÚ to ešte nie je naplnené. „To nikdy nebolo potrebné.“
Výklad by mal prísť rýchlo, hovorí Cuyvers. Podľa neho je pri takých veľkých záujmoch v stávke na členských štátoch EÚ, aby tomuto ustanoveniu teraz dali význam. „Je to aj príležitosť.“
(14. januára 2026)
go to the original language article
