Have the article read by OpenAI (Beta). Please note that AI translations may take some time to process.Eurokomisárka: Na obnovu zhorených budov v Banskej Štiavnici by mohli ísť eurofondy
Brusel – Európska komisárka pre kohéziu a reformy Elisa Ferreirová vyjadrila v stredu solidaritu Banskej Štiavnici po sobotňajšom devastačnom požiari v tamojších historických budovách a vyjadrila pripravenosť odsúhlasiť financovanie prípravy projektov a samotnú obnovu poškodených budov z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ. TASR o tom informoval europoslanec Robert Hajšel (Smer-SD), ktorý vo veci rokoval s Ferreirovou aj podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom.
List eurokomisárke iniciovaný Hajšelom so žiadosťou o preskúmanie možností financovania obnovy požiarom zničených historických objektov v Banskej Štiavnici podpísalo v pondelok aj ďalších 11 slovenských europoslancov.
Peniaze na technickú prípravu aj samotnú obnovu budov by sa mohli preplatiť z nevyčerpaných prostriedkov z uplynulého finančného obdobia a tiež z nového finančného rámca na roky 2021 – 2027, spresnil europoslanec. Slovensku sa totiž dosiaľ nepodarilo vyčerpať miliardy eur z predchádzajúceho programového obdobia, aj keď väčšina vyčlenených prostriedkov je už zazmluvnená.
Do úvahy podľa Hajšela pripadá, aby peniaze, o ktoré môže Slovensko čoskoro prísť, ak ich nevyčerpá, išli na technickú prípravu obnovy poškodených budov a samotná rekonštrukcia by sa už platila z fondov nového programového obdobia. (22. marca)
Výcvik ukrajinských vojakov na Slovensku bude pokračovať aj tento rok
Bratislava – Výcvik ukrajinských ozbrojených síl (UAF) na území Slovenska bude v rámci Asistenčnej misie Európskej únie (EUMAM UA) pokračovať aj v roku 2023. Vyvíjať sa má v závislosti od potrieb Ukrajiny. Vyplýva to zo správy o pôsobení SR v aktivitách medzinárodného krízového manažmentu za rok 2022, ktorú vláda vzala v stredu na vedomie.
Po spustení novej vojenskej asistenčnej misie EÚ EUMAM pre Ukrajinu 15. novembra 2022 SR deklarovala svoj príspevok a zapojila sa do nej realizáciou vojenského cvičenia na svojom území. „Hneď na začiatku novembra SR nahlásila svoj plánovaný príspevok v podobe obsadenia dvoch pozícií v rámci veliteľských štruktúr misie a príspevok vo forme siedmich výcvikových modulov,“ ozrejmi rezort diplomacie.
Slovensko v minulom roku pôsobilo v 18 aktivitách medzinárodného krízového manažmentu OSN, NATO, EÚ a OBSE v Európe, Afrike aj Ázii. Cieľom tohto pôsobenia bolo posilňovanie stability, bezpečnosti a odolnosti krízových regiónov, a tým aj celkovej bezpečnosti euroatlantického priestoru. Celkovo bolo do aktivít vyslaných 457 zástupcov SR.
V roku 2022 SR vynaložila na aktivity medzinárodného krízového manažmentu viac ako 41 miliónov eur, čo je o vyše dva milióny eur viac ako v predošlom roku. Dlhodobo najpočetnejší príspevok (240) poskytuje SR do misie OSN UNFICYP na Cypre. Slovensko vlani ukončilo pôsobenie vo vojenskej výcvikovej misii EUTM v Stredoafrickej republike.
Tento rok má Slovensko aj naďalej zámer byť aktívnym prispievateľom do misií, operácií a ďalších aktivít medzinárodného krízového manažmentu, reagovať na vývoj bezpečnostného prostredia a aktívne participovať na plnení cieľov svojich vlastných strategických dokumentov, ako aj dokumentov medzinárodných organizácií, ktorých je členom.
Počet vyslaných príslušníkov ozbrojených síl a zborov a civilných expertov do aktivít medzinárodného krízového manažmentu v roku 2023 bude závisieť od rotácie personálu, bezpečnostnej situácie a požiadaviek stanovených zo strany jednotlivých aktivít. (22. marca)
Minister obrany J. Naď: USA ponúkajú Slovensku za darované stíhačky 12 vrtuľníkov Viper
Bratislava – USA ponúkajú Slovensku za Ukrajine darované stíhačky MiG-29 12 nových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov, ako aj vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď o tom informoval na sociálnej sieti. Za materiál by SR zaplatila približne 340 miliónov eur v horizonte troch – štyroch rokov v rámci plánovaného obranného rozpočtu, podľa Naďa má hodnotu vyše jednej miliardy dolárov.
„Zvyšok, teda približne 660 miliónov USD, by sme dostali darom prostredníctvom amerického obranného vládneho fondu FMF (Foreign Military Financing),“ vysvetlil Naď. Podotkol, že o ponuku má záujem viacero krajín. Hovorí tiež aj o nepriamej forme kompenzácie za meškajúce stíhačky F-16.
O ponuke bude po odovzdaní migov a časti systému protivzdušnej obrany Kub rozhodovať vláda. Naď označuje ponuku za veľmi výhodnú. Zásadne má zvýšiť aj obranný potenciál SR. „Bojové vrtuľníky v súčasnosti vôbec nemáme, išlo by teda o úplne novú bojovú spôsobilosť,“ podotkol.
Skonštatoval, že celková hodnota kompenzácií za darovanú techniku by mala prekročiť 900 miliónov eur. Okrem ponuky za vrtuľníky je v sume zahrnutých približne 200 miliónov z Európskeho mierového nástroja za migy a 50 miliónov za systém Kub.
Materiál od USA by mohli dodať na Slovensko do dvoch rokov, odhadol po rokovaní vlády Naď. Zároveň potvrdil, že migy sú naďalej na území Slovenska. „Už niekoľko dní sú tu technici z Ukrajiny, ktorí si ich pozerajú, preberajú, priniesli aj nejaké ďalšie náhradné diely, aby ich vedeli upraviť predtým, ako budú prevezené na ukrajinské územie,“ načrtol. Proces má trvať niekoľko týždňov. (22. marca)
A. Stančík: Slovensko vypočúvali v Bruseli o stave právneho štátu, kritika nebola
Brusel – Päť členských krajín EÚ vrátane Slovenska podstúpilo v utorok v Bruseli vypočúvanie v rámci každoročného dialógu o právnom štáte. K situácii na Slovensku neodzneli žiadne výhrady, uviedol po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Andrej Stančík.
Stančík potvrdil, že išlo o procedúru, ktorú podstupujú všetky členské krajiny eurobloku. V utorok sa po Slovensku skúmaniu o stave právneho štátu zo strany Európskej komisie a švédskeho predsedníctva v Rade EÚ podrobili aj predstavitelia Belgicka, Bulharska, Českej republiky a Fínska. Otázky vypočúvanej krajine mohli klásť všetky ostatné členské štáty EÚ.
Eurokomisia každý rok vydáva správy o stave správneho štátu aj s odporúčaniami na zlepšenie situácie v konkrétnych oblastiach. Stančík spresnil, že Slovensko vníma dodržiavanie princípov právneho štátu ako jednu zo základných hodnôt EÚ, a preto „zodpovedne a transparentne“ pristúpilo aj k utorňajšiemu prvému kolu vypočúvaní. Pre niektoré z uvedených krajín to už bolo druhé kolo otázok.
Podľa jeho slov sa ostatné krajiny pýtali slovenskej delegácie najmä na paragraf 363, ktorý využíva generálna prokuratúra SR, na reformu súdnictva a nezávislosť médií a justície. „Pozitívne hodnotia reformy v oblasti súdnictva a posun v boji proti korupcii. Zdôraznili sme, že sme sa posunuli v rebríčkoch, či už v boji proti korupcii alebo indexe slobody novinárov, kde sme sa posunuli o deväť priečok a momentálne sme 27. krajina na svete,“ opísal situáciu Stančík.
Na otázky týkajúce sa paragrafu 363 podľa vlastných slov odpovedal, že ide o spolitizovanú tému na Slovensku a akékoľvek zmeny či úpravy sú vecou budúcej vlády po predčasných parlamentných voľbách. „Je to štandardná procedúra, s nami neboli žiadne problémy v tomto ohľade. Tým, že Európska komisia nemá žiadne problémy s nami, tak nám nehrozí nič ako v prípade Poľska či Maďarska. A nebola tam ani žiadna kritika od ostatných členských štátov, skôr nejaké odporúčania,“ uviedol v závere rozhovoru. (21. marca)
This compilation is an editorial selection based on Tasr’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.